Ak chcete získať automatický preklad nasledujúceho textu, kliknite sem.
Vodné hospodárstvo potrebuje zmenu paradigmy  

Na päť otázok o vodnom hospodárstve v kontexte pandémie COVID-19 a neustupujúceho globálneho otepľovania odpovedá maršálek Kujavsko-pomoranského vojvodstva Piotr Całbecki (PL/EĽS). Spravodajca stanoviska VR na tému „Rámcová smernica o vode a smernica o povodniach“ požaduje takú zmenu paradigmy, aby sme sa pri využívaní prírodných zdrojov, a najmä vody, riadili zásadami obehovosti a udržateľnosti. O návrhu stanoviska sa bude hlasovať na budúcej schôdzi komisie ENVE 8. júna . Stanovisko by sa potom malo prijať na plenárnom zasadnutí 1. a 2. júla, na ktorom sa očakáva aj diskusia na vysokej úrovni o európskej zelenej dohode.

Ste spravodajcom pre rámcovú smernicu o vode. Mohli by ste nám povedať, prečo je táto téma dôležitá pre EÚ a jej regióny, mestá a obce? Ako hodnotíte vykonávanie smernice 20 rokov po nadobudnutí jej účinnosti a aké ponaučenia by sme z neho mohli vyvodiť?

Rámcová smernica o vode mala veľmi pozitívny efekt. Nielen že sa vďaka nej zlepšil ekologický stav sladkovodných a pobrežných ekosystémov v Európe, ale zvýšilo sa aj environmentálne povedomie našej spoločnosti. Avšak za 20 rokov od zavedenia smernice do praxe sa objavili nové výzvy a nové riešenia. K týmto novým výzvam patria okrem iného čoraz výraznejšie prejavy globálneho otepľovania a naliehavá potreba zaviesť európsku zelenú dohodu a novú stratégiu na podporu obehového hospodárstva a biohospodárstva. V prvom rade potrebujeme systémové riešenia, vďaka ktorým premeníme hroziace suchá na príležitosti. Začať treba tým, že rámcovú smernicu o vode spojíme so smernicou o povodniach. Ďalej musíme propagovať inovatívne riešenia a využívať príležitosti, ktoré ponúkajú ekologicko-hydrologické riešenia blízke prírode. Ide o účinné nástroje, najmä na zmierňovanie strednodobých negatívnych dôsledkov, ako je napríklad plošné znečistenie z poľnohospodárstva a urbanizovaných oblastí, ktoré predstavuje približne 50 % znečistenia na niektorých záchytných územiach.

Ste maršálkom Kujavsko-pomoranského vojvodstva. Aj v Poľsku je nedostatok vody a suchá predstavujú čoraz väčší problém. Prečo si myslíte, že je dôležité, aby sa regionálne a miestne samosprávy tiež zapojili do vodného hospodárstva?

Kujavsko-pomoranské vojvodstvo je jedným z najviac diverzifikovaných regiónov v Poľsku, pokiaľ ide o vodné zdroje. Zároveň však čelíme aj problémom, ktoré musíme naliehavo riešiť. Hladina vody v rieke Visla sa v dôsledku sucha za posledné roky dramaticky znížila. V južnej časti nášho regiónu trpí intenzívne využívaná poľnohospodárska pôda nedostatkom vody, čo viedlo k erózii pôdy, plošnému znečisteniu jazier a riek a k dlhodobému poklesu udržateľnosti. V severnej časti regiónu sú však veľké prírodné lesy a jazerá rajom pre biodiverzitu. Ako predseda samosprávneho regiónu s univerzitným diplomom z odboru prírodných vied viem, že miestne a regionálne samosprávy majú pre vodné hospodárstvo zásadný význam. Máme najlepšie možnosti na to, aby sme identifikovali konkrétne výzvy, s ktorými každé územie a spoločenstvo zápasí, a zároveň máme lepšie predpoklady na to, aby sme vypracovali individuálne politiky, v ktorých sa na tieto špecifiká bude prihliadať.

Zmena klímy a pandémia COVID-19 majú výrazný vplyv na vodné zdroje, vodohospodárske služby a zásobovanie vodou v celej Európe a na celom svete. Čo by sa malo urobiť preto, aby mal každý prístup k čistej a kvalitnej vode?

Musíme zmeniť to, ako vnímame spôsob našej interakcie s prírodou. Musíme prehodnotiť súčasný mechanický prístup, keď slepo a nekontrolovane spotrebúvame prírodné zdroje a okrem iného neustále produkujeme odpad a znečisťujúce látky. Musíme rozvíjať a presadzovať ekosystémový prístup, v ktorom sa využívanie prírodných zdrojov, a najmä vody, riadi zásadou obehovosti. Udržateľnosť vodného hospodárstva nie je možná bez zodpovedného a inkluzívneho rozhodovania, ktorým sa každému zabezpečí prístup k čistej vode.

Vaše stanovisko bude tiež príspevkom k akčnému plánu nulového znečistenia ovzdušia, vody a pôdy, ktorý Európska komisia predloží na budúci rok. Čo by ste chceli v tejto súvislosti predovšetkým odkázať?

Mojím hlavným posolstvom je, že musíme zmeniť svoj vzťah k prírode a následne navrhnúť politiky, ktoré rešpektujú životné prostredie. Žijeme v „antropocéne“, teda v dobe, v ktorej má ľudská činnosť rozhodujúci vplyv na klímu a životné prostredie. Preto sa musíme všetci naučiť robiť zodpovedné rozhodnutia. Budeme aj naďalej poškodzovať prírodu a predstavovať priamu hrozbu pre ľudskú civilizáciu, alebo sa naučíme využívať zdroje udržateľným spôsobom? Máme jedinečnú príležitosť posunúť sa smerom k obehovému hospodárstvu, ktoré je šetrné k životnému prostrediu a v ktorom sa voda a ďalšie životne dôležité zdroje spotrebúvajú udržateľným spôsobom. Akčný plán nulového znečistenia ovzdušia, vody a pôdy je kľúčovým faktorom tohto posunu.

Vaše stanovisko sa zameriava na problémy súvisiace s povodňami, znečistením vody a dôsledkami ľudskej činnosti na životné prostredie. Aké nástroje potrebujú miestne a regionálne samosprávy, aby mohli lepšie reagovať na tieto výzvy?

Vplyv ľudskej činnosti na životné prostredie a najmä na vodné zdroje má kumulatívny účinok a vytvára nebezpečnú špirálu. Potrebujeme novú paradigmu založenú na vedeckých dôkazoch, aby miestne a regionálne samosprávy mohli robiť tie najlepšie politické rozhodnutia. Ak to chceme dosiahnuť, je dôležité nadviazať trvalú spoluprácu medzi miestnymi a regionálnymi tvorcami politík a vedcami. Ako príklad by som sa rád zmienil o našej spolupráci s profesorom Maciejom Zalewským, ktorý je riaditeľom Európskeho regionálneho strediska pre ekohydrológiu (ERCE), medzinárodného inštitútu Poľskej akadémie vied, ktorý sa zaoberá skúmaním interakcií medzi vodou a ekologickými systémami.

Potom budú potrebné ďalšie nástroje na posilnenie vzdelávania o udržateľnosti, zvyšovanie informovanosti v našich komunitách a rozvíjanie vedomostí a hodnôt, ktoré vedú k udržateľnejšiemu životnému štýlu. Digitálny svet ponúka ľuďom obrovské možnosti na to, aby sa priamo zapojili do tohto úsilia. Dobrým príkladom je mobilná aplikácia, ktorá bola nedávno vyvinutá v rámci projektu AMBER ( Adaptive Management of Barriers in European Rivers ), pretože zahŕňa aj program „občianskej vedy“ v snahe zapojiť úrady, mimovládne organizácie a verejnosť do zberu a šírenia údajov. Európska zelená dohoda dnes ponúka nové príležitosti vďaka ucelenej vízii založenej na spoľahlivom interdisciplinárnom rámci. Preto budúcnosť vidím optimisticky.

Poznámky

Návrh stanoviska na tému „Kontrola vhodnosti rámcovej smernice o vode a smernice o povodniach“ spravodajcu Piotra Całbeckého (PL/EĽS) je k dispozícii v 23 jazykoch EÚ . Bude sa o ňom hlasovať na nasledujúcej schôdzi komisie ENVE 8. júna. Dokumenty na schôdzu sa dajú stiahnuť tu .

Tretina územia EÚ trpí nedostatkom vody, čo v mnohých členských štátoch vyvoláva obavy. Keďže zmena klímy má za následok nepredvídateľný charakter počasia, treba očakávať čoraz väčšie suchá a nedostatok a horšiu kvalitu zdrojov sladkej vody. Tlačová správa VR z 11. decembra 2018 o opätovnom využívaní vody v poľnohospodárstve a udržiavaní zelených plôch v mestách.

Kontakt:

David Crous

Tel.: +32 (0) 470 88 10 37

david.crous@cor.europa.eu