Ak chcete získať automatický preklad nasledujúceho textu, kliknite sem.
Naše mestá po pandémii COVID-19: nespochybniteľný význam Lipskej charty  

V tomto rozhovore Juan Espadas (ES/SES) , starosta mesta Sevilla a predseda komisie ENVE VR a pracovnej skupiny Zelená dohoda na miestnej úrovni , odpovedá na štyri otázky týkajúce sa novej Lipskej charty , súboru zásad, ktoré majú viesť európske mestá k väčšej udržateľnosti, vyššej odolnosti a širšej inkluzívnosti. Stanovisko VR o obnovení Charty z Lipska bolo prijaté na plenárnom zasadnutí v októbri 2020. Nová Lipská charta má v súčasnosti nespochybniteľný význam, najmä pokiaľ ide o podporu udržateľnosti miest po pandémii COVID-19.

Pandémia COVID-19 zdôraznila potrebu rozvoja bezmotorovej mobility alebo novej organizácie práce v mestách. Tieto odporúčania sú takisto v súlade s cieľmi Parížskej dohody a plnením cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja . Domnievate sa, že Vaše stanovisko o obnovení Charty z Lipska o trvalo udržateľných európskych mestách je priekopnícke, pokiaľ ide o navrhovanie nových rozvojových stratégií pre mestá v období po pandémii COVID-19 a v rámci plánu obnovy?

Nemecko, ktoré predsedalo Rade EÚ v druhom polroku 2020, aj Európsky výbor regiónov pracovali na novej Lipskej charte už dávno pred krízou COVID-19. Ako volení politici musíme zabezpečiť, aby sme túto strašnú krízu premenili na príležitosť zlepšiť kvalitu života všetkých našich občanov. V posledných rokoch sme výrazne zlepšili naše kolektívne stratégie boja proti zmene klímy, a to kľúčovými medzinárodnými dohodami – v decembri 2020 sme si pripomenuli 5. výročie Parížskej dohody o zmene klímy. Novou Lipskou chartou sa aktualizujú potreby miest v novom globálnom modeli. Mestá sú motorom zmien smerujúcich k vytvoreniu udržateľnejšieho a zdravšieho sveta. Teraz, keď sme sa dohodli na novom dlhodobom rozpočte EÚ a na pláne obnovy po pandémii COVID-19, Lipská charta dokazuje svoj nespochybniteľný význam, pokiaľ ide o nasmerovanie našich miest k novej ére udržateľnosti, odolnosti a inkluzívnosti.

Vaše stanovisko zdôrazňuje nevyhnutné partnerstvo s európskymi mestami ako predpoklad, aby sa EÚ podarilo dosiahnuť ciele zakotvené v Európskej zelenej dohode. Myslíte si, že miestne a regionálne samosprávy sú dostatočne zapojené do realizácie plánu obnovy Next Generation EU? Budú prostriedky pridelené regiónom a mestám na rozvoj udržateľných miest – v udržateľných regiónoch – dostatočné na zabezpečenie ekologickej a digitálnej transformácie, pri ktorej sa na nikoho nezabudne?

Najskôr musíme uznať, že každý členský štát EÚ má svoju vlastnú administratívnu štruktúru. Z tohto dôvodu je pomerne zložitou úlohou analyzovať presné zapojenie miestnych a regionálnych samospráv do akejkoľvek oblasti politiky EÚ. Európsky výbor regiónov je nepochybne fórom, ktoré sprostredkúva zapojenie miest a regiónov do tvorby politiky EÚ, a najmä do plánu obnovy Next Generation EU , ktorý nám má pomôcť prekonať dramatický sociálny a ekonomický dopad pandémie COVID-19. Nesmieme zabúdať, že mestá sú subjekty najbližšie k občanom a práve ony budú musieť vykonať väčšinu opatrení na podporu obnovy. Miestne a regionálne samosprávy preto musia stáť v centre navrhovania plánov obnovy a prioritných investícií. Začiatkom roku 2020 stanovila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen svoje priority. Na popredné miesto postavila Európsku zelenú dohodu , novú stratégiu rastu EÚ zameranú na dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050. Všetky politiky EÚ musia byť v súlade so zásadami a cieľmi Európskej zelenej dohody. Nemôžeme sa vrátiť späť. Budúcnosť bude zelená alebo jednoducho nebude vôbec. Mestá sú kľúčom k dosiahnutiu tohto cieľa.

Pandémia COVID-19 tiež poukázala na vzájomnú závislosť medzi mestskými a vidieckymi oblasťami, najmä pokiaľ ide o usporiadanie potravinových systémov v Európe. Čo navrhujete vo svojom stanovisku na posilnenie spolupráce medzi týmito oblasťami v záujme lepšieho plnenia cieľov zakotvených v politike súdržnosti, Európskej zelenej dohode alebo stratégii „z farmy na stôl“?

Ak chceme budovať udržateľnejšie mestá, musíme posilniť spoluprácu medzi mestskými a vidieckymi oblasťami. Kľúčovým faktorom je spolupráca pri výrobe a spotrebe potravín. Podpora konzumácie potravín, ktoré sa vyrábajú v blízkosti mestských oblastí, nielenže prispeje k udržateľnosti našich potravinových systémov, ale pomôže zlepšiť aj naše zdravie. Som presvedčený, že musíme tiež zdôrazniť význam metropolitných oblastí, pretože nemôžeme chápať fungovanie miest bez ohľadu na ich okolité metropolitné oblasti, ktoré musia ako celok spolupracovať na zlepšovaní efektívnosti využívania zdrojov v mestách.

Európska komisia presadzuje svoju iniciatívu na podporu „lepšej právnej regulácie“. Čo navrhujete v tejto oblasti? Myslíte si, že by bolo potrebné reformovať európsky semester s cieľom lepšie zohľadniť regióny a mestá, ciele politiky súdržnosti a vykonávanie Európskej zelenej dohody?

V prvom rade by som chcel objasniť, že lepšia právna regulácia neznamená dereguláciu. V súčasnosti musí byť Európa skutočne efektívnejšia a pandémia koronavírusu mala v tomto ohľade svoj význam. Jediným spôsobom, ako dosiahnuť tento cieľ, je posilniť spoluprácu a koordináciu medzi rôznymi úrovňami verejnej správy, t. j. európskou, národnou, ale aj regionálnou a miestnou úrovňou. Toto predstavuje nepochybne prvý krok k lepšej regulácii. Napríklad európsky semester, európsky proces, v rámci ktorého sa každoročne vypracúvajú konkrétne ekonomické odporúčania pre členské štáty EÚ, nemôže byť naďalej len byrokratickým postupom bez demokratickej kontroly a bez zakotvenia v európskych regiónoch. Preto v Európskom výbore regiónov požadujeme formálne zapojenie regiónov a miest do vypracovania týchto odporúčaní. Žiadame tiež, aby Európsky parlament skutočne mohol plne vykonávať svoju úlohu v oblasti demokratickej kontroly, čo v súčasnosti neplatí. Okrem toho si možno v tejto súvislosti položiť otázku, prečo odporúčania v oblasti verejných investícií, solidarity alebo cieľov udržateľného rozvoja až donedávna neboli súčasťou konkrétnych odporúčaní európskeho semestra, najmä keďže súčasná kríza ukazuje, aké by to bolo užitočné. Tento prístup musíme zmeniť, aby sme sa mohli prispôsobiť konkrétnym potrebám našich občanov a území a reagovať na ne. Ide o jediný spôsob, ako uskutočniť Európsku zelenú dohodu tak, aby sa na nikoho nezabudlo.

Doplňujúce informácie:

Charta z Lipska o trvalej udržateľnosti európskych miest , ktorá bola prijatá počas nemeckého predsedníctva Rady EÚ v roku 2007, pomohla zaviesť koncepciu integrovaného rozvoja miest na úrovni EÚ a mala veľký vplyv na rozvoj iniciatív EÚ, ako je Urbánna agenda .

Nová Lipská charta bola prijatá na neformálnom zasadnutí ministrov zodpovedných za mestský a územný rozvoj 30. novembra 2020.

Obnovená verzia zohľadňuje vplyv zdravotných pandémií na mestá a obce a následné možné prehĺbenie územných rozdielov. Nový text podporuje zásady integrovaného, miestneho a viacúrovňového prístupu k správe vecí verejných.

V obnovenej charte sa uznáva, že okolité vidiecke oblasti ponúkajú mestám dôležité výhody. Výslovne sa v nej uznáva aj význam podpory „digitálnej súdržnosti“ v Európe, a to tak pre občanov, ako aj pre jej územia.

V sa uznáva platnosť troch pilierov (lepšia právna regulácia, lepšie financovanie a lepšie znalosti) Urbánnej agendy pre EÚ určených Amsterdamským paktom.

V druhom polroku roku 2020 nemecké predsedníctvo Rady EÚ nadviazalo na odporúčanie VR predložiť závery Rady týkajúce sa Lipskej charty, Urbánnej agendy pre EÚ a jej prepojenia s Územnou agendou EÚ. Závery boli predložené na Rade ministrov EÚ pre životné prostredie, ktorá ich 17. decembra 2020 schválila.

Kontakt: pressecdr@cor.europa.eu

Share: