Miestne samosprávy vyzývajú Európsku komisiu, aby navrhla konkrétne ciele na zníženie energetickej chudoby do roku 2030 a jej odstránenie do roku 2050

Energetická chudoba je jedným z hlavných spoločenských problémov s priamym vplyvom na zdravie, ktorý postihuje približne 54 miliónov Európanov ( ES ). Vysoké ceny energie, nízke príjmy a zle izolované, vlhké a nezdravé obydlia vedú k vyššej miere energetickej chudoby. Ceny elektrickej energie sa v posledných desiatich rokoch výrazne zvýšili vo väčšine krajín. Vplyvom toho a v kombinácii s nedávnou hospodárskou a finančnou krízou a nedostatočnou energetickou hospodárnosťou budov vzrástli obavy z energetickej chudoby v Európe.

Energetická chudoba postihuje približne 11 % obyvateľstva EÚ, čo predstavuje 54 miliónov Európanov. Väčšina krajín EÚ však ešte stále neidentifikuje ani nekvantifikuje zraniteľných spotrebiteľov energie a nedostatočne sa zameriava na opatrenia v oblasti energetickej chudoby.

Európsky výbor regiónov je hlboko znepokojený energetickou chudobou a jednomyseľne prijal stanovisko na tému Viacúrovňové riadenie a medzisektorová spolupráca zameraná na boj proti energetickej chudobe . Obsahuje rad návrhov, ako sú napríklad ďalší rozvoj európskej definície energetickej chudoby, cielené investície do energetickej efektívnosti, revízia jednotného trhu s nízkymi cenami energie pre domácnosti a časové rámce na ukončenie energetickej chudoby.

Spravodajkyňa Kata Tüttő (HU/SES) , poslankyňa miestneho zastupiteľstva 12. obvodu v Budapešti, uviedla: „Viac ako 50 miliónov Európanov je v súčasnosti nútených vybrať si medzi vykurovaním alebo jedlom a žiť v energetickej chudobe. Táto situácia má závažný vplyv na zdravie a kvalitu života ľudí, a vieme, že viac postihuje ženy. Právo na čistú a cenovo dostupnú energiu, ktoré je takisto súčasťou 17 cieľov udržateľného rozvoja, by malo byť zaručené všetkým európskym občanom. Podporovaním investícií do energetickej účinnosti s cieľom obnoviť európsky fond budov a zavedením osobitných systémov sociálnej ochrany, ako aj dobre fungujúceho a konkurencieschopného jednotného trhu s nízkymi cenami energie pre spotrebiteľov, prinesie EÚ občanom priame výhody a preukáže svoju pridanú hodnotu. Spravodlivá energetická a klimatická transformácia, pri ktorej sa na nikoho nezabudne, sa musí začať odstránením energetickej chudoby.“

Členovia sa zhodli na tom, že základné ceny energie pre spotrebiteľov v domácnostiach sa nemôžu ponechať na samoreguláciu trhu. S cieľom obmedziť nadmerné náklady na energiu mestá a regióny vyzývajú EÚ, aby zaviedla právne rámce, ktoré členským štátom a miestnym a regionálnym samosprávam poskytnú správne nástroje na zabezpečenie cenovo dostupnej energie pre všetkých. V tomto duchu VR tiež súhlasí s požiadavkou Európskeho parlamentu adresovanou Európskej komisii, aby poskytla ďalšie usmernenia v súvislosti s tým, kedy môžu členské štáty zasiahnuť na trhu v snahe predísť tomu, aby energetická chudoba postihla „významný počet domácností“.

Miestni lídri navrhujú moratórium na ukončenie alebo pozastavenie poskytovania základných energetických služieb občanom, ktorí nezaplatili.

Mestá a regióny vyzývajú členské štáty, aby najneskôr do marca 2020 transponovali do vnútroštátnych právnych predpisov aktualizovanú smernicu o energetickej hospodárnosti budov. Nová smernica o energetickej hospodárnosti budov nadobudla účinnosť 9. júla 2018. Zahŕňa opatrenia, ktoré urýchlia obnovu budov smerom k energeticky účinnejším systémom a zvýšia energetickú hospodárnosť nových budov.

Členovia však pripomínajú, že nová smernica by mala byť doplnená o ďalšie ciele a investície, aby sa obnovili existujúce budovy v Európe. V opačnom prípade nebude úsilie o odstránenie energetickej chudoby dostatočné.

Primerané vykurovanie, chladenie, osvetlenie a energia napájajúca spotrebiče sú nevyhnutnými službami na zaistenie dôstojnej životnej úrovne a zdravia občanov. K energetickej chudobe dochádza, keď domácnosť trpí nedostatkom primeraných energetických služieb ( EK ).

Miestni lídri žiadajú o predĺženie plánovaného trvania Európskeho strediska pre monitorovanie energetickej chudoby, aby sa pokračovalo v zhromažďovaní a vyhodnocovaní údajov, čo zásadným spôsobom prispieva k zlepšeniu politík na odstránenie energetickej chudoby. Členovia pripomínajú, že dve tretiny členských štátov stále nesleduje vývoj energetickej chudoby na základe kvantitatívnych ukazovateľov.

Poznámka pre redaktorov:

Energetická chudoba sa definuje ako „situácia, keď si domácnosť alebo jednotlivec nemôžu dovoliť základné energetické služby (vykurovanie, chladenie, osvetlenie, mobilita a elektrická energia) na zabezpečenie slušnej životnej úrovne v dôsledku kombinácie nízkych príjmov, vysokých výdavkov na energiu a nízkej energetickej účinnosti ich domácnosti“ (definícia podľa Dohovoru primátorov a starostov o klíme a energetike). V Dohovore primátorov a starostov o klíme a energetike sa energetická chudoba stanovila za jeho tretí pilier a vďaka tomu je táto otázka naďalej jedným z hlavných bodov Agendy 2030.

Energetickou chudobou môže trpieť takmer 11 % obyvateľov EÚ. Celú štúdiu si môžete prečítať tu.

Informácie týkajúce sa jednotlivých krajín sú obsiahnuté v správe Európskej energetickej siete Energetická chudoba v Európskej únii (2019).

Energetická chudoba je odlišnou formou chudoby, ktorá sa spája s rôznymi nepriaznivými dôsledkami pre zdravie a kvalitu života ľudí. Môže ísť o respiračné a kardiovaskulárne ochorenia a duševné zdravie, ktoré sa zhoršujú pod vplyvom nízkych teplôt a stresu spojeného s neúnosne vysokými faktúrami za energiu, ako aj o slabé výsledky v škole u detí, ktoré žijú v takýchto podmienkach. Energetická chudoba má v skutočnosti nepriamy vplyv na mnohé oblasti politiky, ako je zdravie, životné prostredie a produktivita. Boj proti energetickej chudobe má mnoho výhod, vrátane poklesu výdavkov vlád na zdravotníctvo, zníženia znečistenia ovzdušia a emisií CO ₂ , väčšieho pohodlia a lepšej kvality života, lepšieho rodinného rozpočtu a zvýšenej hospodárskej činnosti ( EK ).

Prostredníctvom balíka Čistá energia pre všetkých Európanov Európska komisia navrhla celý rad opatrení na riešenie energetickej chudoby prostredníctvom energetickej účinnosti, záruk proti odpojeniu a lepšieho vymedzenia a monitorovania tejto problematiky na úrovni členských štátov pomocou integrovaných národných energetických a klimatických plánov. Právny rámec EÚ pre energetickú chudobu preto prechádza niekoľkými zmenami. Energetická chudoba sa spomína v novej smernici o energetickej efektívnosti (2018/2002), novej smernici o energetickej hospodárnosti budov (2018/844) a nariadení o riadení (2018/1999). Aj smernica o elektrickej energii (2009/72) odkazuje na energetickú chudobu a jej revidované znenie bolo výsledkom politickej dohody v decembri 2018. (Viac sa dočítate tu) .

Podľa strediska EÚ pre monitorovanie energetickej chudoby sú hlavnými ukazovateľmi na identifikáciu energetickej chudoby „nízke absolútne výdavky na energiu“ , „nedoplatky na účtoch za služby spojené s energiou“ , „vysoký podiel výdavkov na energiu v príjmoch“ a  „nemožnosť primerane si vykurovať domácnosť“ .

Ceny elektrickej energie pre spotrebiteľov v domácnostiach sa za posledných dvanásť rokov neustále zvyšovali. Priemerné náklady v EÚ28 na jednu kilowatthodinu vzrástli z 0,18 EUR v prvej polovici roka 2007 na 0,21 EUR v druhej polovici roka 2018 (Eurostat), hoci medzi členskými štátmi boli veľké rozdiely.

Dánsko (0,31 EUR), Nemecko (0,30 EUR), Belgicko (0,29 EUR), Írsko (0,25 EUR) a Španielsko (0,24 EUR) sú piatimi krajinami, v ktorých je kilowatthodina vrátane daní a poplatkov najdrahšia. Na druhom konci sú členské štáty, v ktorých je kilowatthodina najlacnejšia: Bulharsko (0,10 EUR), Litva (0,10 EUR), Maďarsko (0,11 EUR), Rumunsko (0,13 EUR), Malta (0,13 EUR) a  Poľsko (0,13 EUR) (Eurostat)

Jedným z primárnych ukazovateľov energetickej chudoby sú nedoplatky na účtoch za poskytnuté služby , ktoré ukazujú podiel domácností, ktoré v dôsledku finančných ťažkostí neboli schopné zaplatiť účty za služby včas (vykurovanie, elektrina, plyn, voda atď.). V EÚ28 sa priemerný výskyt takýchto situácií v období rokov 2010 – 2017 znížil z 9 % na 7 %, ale stále existujú obrovské rozdiely. V roku 2017 až 38 % Grékov , 30 % Bulharov a 21 % Chorvátov vyhlásilo, že účty za energiu zaplatili s oneskorením z dôvodu finančných obmedzení. Nasledujúce krajiny sú tiež nad priemerom EÚ 7 %: 16 % v  Rumunsku , 14,3 % v  Slovinsku , 13,9 % v  Maďarsku , 13,7 % na Cypre , 11,9 % v  Lotyšsku , 8,5 % v  Poľsku a 7,4 % v  Španielsku . Eurostat) .

Smernica o energetickej hospodárnosti budov Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/844 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov a smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti.

Kontakt: David Crous | Tel. +32 (0) 470 88 10 37 | david.crous@cor.europa.eu