Brutálna invázia na Ukrajinu nám ukázala, že 27 členských štátov EÚ sa aj napriek rozdielom, ktoré medzi nimi sú, odhodlane zasadzuje za mier, spoločné základné hodnoty, demokraciu a solidaritu. Dôvera verejnosti voči EÚ je však i naďalej nízka: výsledok nedávnych prezidentských volieb vo Francúzsku priniesol len okamih úľavy a nie je dôvodom na oslavu, keďže 41 % voličov hlasovalo za extrémnu pravicu. Dnes, pri príležitosti Dňa Európy, po roku diskusií, ktoré sa uskutočnili v rámci Konferencie o budúcnosti Európy, nastal čas úprimne sa zamyslieť nad tým, ako zmeniť spôsob fungovania EÚ, aby bola účinnejšia, dokázala lepšie reagovať a mala bližšie k ľuďom, ktorým slúži.
Pandémia a humanitárna reakcia na vojnu na Ukrajine ukázali, že v čase krízy je EÚ závislá od svojich regiónov, miest a dedín. Odvážni ukrajinskí starostovia zostali po boku svojich občanov, kým poľské, rumunské a maďarské pohraničné regióny poskytujú pomoc a prístrešie veľkej väčšine z viac ako 5 miliónov ukrajinských utečencov. Mestá a regióny v celej Európskej únii zhromažďujú potraviny, lieky a prostriedky prvej pomoci a posielajú ich na Ukrajinu.
Miestne a regionálne samosprávy v EÚ pomáhajú miliónom ukrajinských utečencov aj inými spôsobmi, napríklad tým, že im zabezpečujú prístup na trh práce, ako aj k bývaniu, vzdelávaniu a iným sociálnym službám. EÚ sa rýchlo rozhodla, že tieto samosprávy podporí, a umožnila im využiť nevyčerpané finančné prostriedky EÚ na pomoc pri riešení tejto novej núdzovej situácie. Európska komisia využila politiku súdržnosti EÚ – regionálne fondy – na pomoc regiónom, ktoré prijímajú utečencov. Súdržnosť chápaná ako investícia a hodnota nebola nikdy tak zjavne potrebná.
Vojna na Ukrajine je tiež veľkou hrozbou pre energetickú bezpečnosť EÚ a zvyšuje energetickú chudobu, ktorá už zasiahla viac ako 30 miliónov Európanov. Rozhodnutie, aby sa v záujme zachovania stability pokračovalo v nákupe ruského plynu a ropy, sa skončilo fiaskom. Keďže občanov, a najmä mladých ľudí, mimoriadne znepokojuje núdzová situácia v oblasti klímy, nie je možné vrátiť sa k fosílnym palivám. EÚ musí urýchliť prechod na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo. Miestne a regionálne samosprávy zohrávajú dôležitú úlohu pri decentralizácii výroby energie, zvyšovaní investícií do čistej energie a financovaní obnovy budov.
Prieskumy verejnej mienky už viac ako desať rokov ukazujú, že miestne a regionálne samosprávy sú úrovňou verejnej správy, ktorej občania najviac dôverujú. Dôvod je jednoduchý: miestna samospráva je súčasťou ich každodenného života, pozná ich potreby a reaguje na ne a koná na základe ich želaní. Okrem toho miestni a regionálni volení zástupcovia uplatňujú 70 % právnych predpisov EÚ na našich územiach. Táto ich kľúčová úloha sa však náležite nezohľadňuje pri vytváraní právnych predpisov na úrovni EÚ.
Nastal čas posilniť túto dôležitú úlohu prostredníctvom Európskeho výboru regiónov, ktorý by mal prekročiť rámec svojej súčasnej konzultačnej funkcie a plniť záväznú úlohu v oblastiach s jasným územným rozmerom. Povedie to k lepšej právnej regulácii a väčšej demokratickej legitimite v EÚ a 1,2 milióna miestnych a regionálnych lídrov tak bude mať možnosť pomôcť preklenúť priepasť medzi EÚ a jej občanmi.
Po roku diskusií a dobrých úmyslov Konferencia o budúcnosti Európy ukázala, že občania požadujú väčšiu transparentnosť, ako aj väčšie zapojenie, udržateľnosť a bezpečnosť. Inštitucionálna diskusia sa uskutočnila v Bruseli a Štrasburgu, ale celý tento proces upevnil názor, že miestni a regionálni volení lídri sú spojovacím článkom medzi občanmi a národnými vládami a Európou. Ak má európska demokracia prežiť, je najvyšší čas preniesť slová a činy aj mimo EÚ a hlavných miest členských štátov, aby mohli svoje názory vyjadriť aj skeptici a tí, ktorí majú pocit, že sa na nich zabudlo.
Konferencia o budúcnosti Európy takisto ukázala, že v rámci platnej Zmluvy o fungovaní EÚ je možné dosiahnuť mnohé zlepšenia. Napríklad v jej článku 20 sa uvádza, že občania Únie majú „právo voliť a byť volení vo voľbách do Európskeho parlamentu a vo voľbách do orgánov samosprávy obcí v členskom štáte, v ktorom majú bydlisko, za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci tohto štátu“. Na európske záležitosti sa môžeme zamerať prostredníctvom komunálnych volieb, keďže 70 % právnych predpisov EÚ uplatňujú miestne a regionálne samosprávy. Hoci je toto právo zakotvené v zmluvách už mnoho rokov, inštitúciám EÚ sa nepodarilo získať si dôveru ľudí v regiónoch a mestách. Občianstvo EÚ znamená práva a povinnosti, okrem iného voliť a byť volený. Toto ustanovenie zmluvy preto predstavuje zatiaľ nevyužitú príležitosť a občania by mohli očakávať, že ju EÚ lepšie využije, najmä v obdobiach medzi voľbami do Európskeho parlamentu. Aj to sa musí teraz vyriešiť, ak nechceme, aby sa extrémisti a populisti stali ešte silnejšími.
Pokiaľ ide o otázky prvoradého významu, ako je zdravie, obrana alebo zefektívnenie rozhodovacích postupov EÚ, zmeny zmluvy by nemali byť tabu. Návrh na usporiadanie nového konventu o budúcnosti Európy, s ktorým prišiel Európsky parlament, je preto vítanou príležitosťou na to, aby sa zásadná zmena úlohy miestnych a regionálnych samospráv a Európskeho výboru regiónov stala skutočnosťou. Ak však konferencia neprinesie žiadnu zmenu, bude považovaná len za ďalší povrchový lifting Bruselu bez akejkoľvek pridanej hodnoty pre občanov. Musí z nich vzísť veľa konkrétnych návrhov reforiem, inak hrozí, že budú považované len za ďalší bezduchý nástroj propagandy.
Európa sa musí zmeniť a do centra pozornosti postaviť svoje regióny a mestá. Ak to neurobí, môže sa stať, že príde iná zmena, o ktorú sa postarajú občania vo voľbách. To, ako EÚ reaguje, pokiaľ ide o ochranu utečencov, riešenie núdzovej situácie v oblasti klímy a obnovu hospodárstva po pandémii, bude formovať názory občanov, ktoré vyjadria v európskych voľbách v roku 2024. Keďže voľby do Európskeho parlamentu sa blížia, nasledujúcich 12 mesiacov bude rozhodujúcich pre to, aby sa ľudia utvrdili v presvedčení, že Európska únia je pre nich, ich rodiny a ich život skutočne dôležitá. Je načase, aby mala EÚ bližšie k svojim občanom.