Ak chcete získať automatický preklad nasledujúceho textu, kliknite sem.
Regióny predložili návrhy, vďaka ktorým by politika súdržnosti EÚ v rokoch 2021 – 2027 mohla viac zodpovedať potrebám občanov  

Európsky výbor regiónov (VR) chce zjednodušenie politiky súdržnosti a jej väčšiu flexibilitu. Zmenšili by sa tým rozdiely a európski občania by dostali viac príležitostí. Okrem toho sa má táto politika používať na podporu inkluzívneho udržateľného rozvoja, a nie ako sankcia alebo stimul na dosiahnutie iných cieľov. Požiadavky na vylepšenie návrhu politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027 predloženého Komisiou a zodpovedajúce legislatívne pozmeňovacie návrhy sú uvedené v štyroch rôznych stanoviskách, ktoré miestni a regionálni zástupcovia prijali 5. decembra na plenárnom zasadnutí VR.

Politika súdržnosti s rozpočtom 365 mld. EUR do roku 2020 je a aj v nadchádzajúcom desaťročí zostane hlavným nástrojom EÚ na podporu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a zapojenie miestnych aktérov do spoločných stratégií rastu. Zároveň zviditeľní činnosť EÚ vo všetkých komunitách. Miestni zástupcovia dnes potvrdili, že sú proti 10 % škrtu navrhovanému Komisiou, a predložili konkrétne návrhy na zefektívnenie tejto politiky.

„Návrhy, ktoré sú dnes predkladané, zmodernizujú, zjednodušia a zlepšia politiku súdržnosti. Sú dôkazom odhodlania európskych regiónov a miest posilňovať túto politiku, aby dokázala čeliť budúcim výzvam. Potrebujeme väčšiu pružnosť a zdieľané riadenie, aby sa finančné prostriedky mohli čerpať na všetkých úrovniach správy, a EÚ tak mohla napĺňať očakávania svojich občanov. Politika súdržnosti tak bude môcť riešiť výzvy, ktorým Európa čelí nielen dnes, ale aj zajtra,“ povedal predseda VR Karl-Heinz Lambertz (BE/SES).

Komisárka EÚ pre regionálnu politiku Corina Cretu dodala: „Prínosná práca Európskeho výboru regiónov týkajúca sa budúcnosti politiky súdržnosti pomohla určiť tempo rokovaní. Vítam ich konštruktívny prístup k návrhu Komisie, a najmä ich podporu silnej zásady partnerstva, miestneho rozvoja a partnerských dohôd vo všetkých členských štátoch. Výbor bol od začiatku diskusie o budúcnosti Európskej únie jedným z najvýraznejších zástancov politiky súdržnosti, o čom svedčí jeho rozhodujúci príspevok ku Združeniu pre súdržnosť (#Cohesion Alliance). Som presvedčená, že naša dobrá spolupráca bude naďalej prinášať výsledky a pripraví pôdu pre silnú politiku súdržnosti“.

Miestni a regionálni zástupcovia posúdili legislatívne návrhy na roky 2021 – 2027, ktoré Európska komisia predložila v máji tohto roku a sformulovali svoje návrhy, ako zlepšiť spoločné ustanovenia, ktorými sa riadi činnosť hlavných fondov EÚ (nariadenie o spoločných ustanoveniach), teda Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu+ a Európskeho fondu územnej spolupráce.

Nariadenie o spoločných ustanoveniach

V stanovisku , ktoré pripravili Catiuscia Marini (IT/SES), predsedníčka regiónu Umbria, a  Michael Schneider (DE/EĽS), štátny tajomník a splnomocnenec Saska-Anhaltska v spolkových orgánoch, sa tvrdí, že politiku súdržnosti je potrebné zjednodušiť a urobiť ju flexibilnejšou, a to zmenšením administratívnych prekážok pre príjemcov a správcov fondov. „Zjednodušenie však nesmie ohroziť zapojenie regiónov, miest a miestnych aktérov,“ uviedla pani Marini, pričom dodala, že: „Zásady partnerstva a viacúrovňového riadenia musia zostať základným kameňom demokratických aktív tohto hlavného európskeho investičného nástroja“ . Preto je potrebné úplné dodržiavanie kódexu správania.

„Existuje jednoznačná potreba vyššej miery spolufinancovania týchto troch kategórií regiónov, aby sa zvýšila príťažlivosť politiky súdržnosti“ , upozornil pán Schneider, ktorý zdôraznil, že: „Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka sa preto musí znovu zahrnúť do nariadenia o spoločných ustanoveniach, aby sa zmaximalizovali synergie s ostatnými fondmi“ .

Okrem toho sa v stanovisku výboru uvádza, že:

žiadne regióny EÚ by sa po roku 2020 nemali vyrovnávať s disproporčným krátením financovania; namiesto toho by sa na regionálnej úrovni mala začať uplatňovať národná „záchranná sieť“ navrhovaná Komisiou, aby sa obmedzili straty jednotlivých členských štátov;

by sa mala zachovať úroveň spolufinancovania, pri ktorej EÚ znáša až 85 % nákladov na projekty v menej rozvinutých a najvzdialenejších regiónov, ako aj na Kohézny fond a cieľ európskej územnej spolupráce; 70 % v prípade regiónov s prechodným financovaním a 50 % pre rozvinutejšie regióny;

by sa malo zachovať súčasné pravidlo n+3, podľa ktorého sa financovanie stiahne, ak sa plánované výdavky nevynaložia do 3 rokov; návrh Komisie skrátiť toto obdobie na dva roky by spôsobil prekrývanie medzi uzávierkou programov na roky 2014 – 2020 a prvým „cieľom n+2“ nových programov, čo by znamenalo vážne administratívne prekážky pre manažérov;

„makroekonomická podmienenosť“, ktorá umožňuje zmrazenie EŠIF v tých krajinách, v ktorých vlády nedodržiavajú fiškálnu disciplínu EÚ, sa z nového nariadenia musí vypustiť, pretože postihuje miestne orgány na základe rozhodnutí, na ktoré nemajú vplyv, a vytvára škodlivú neistotu, pokiaľ ide o realizáciu investičných plánov.

Európsky fond regionálneho rozvoja a Kohézny fond

Pokiaľ ide o Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), ktorý je najsilnejším samostatným investičným fondom EÚ (s 200 mld. EUR za 7 rokov), a Kohézny fond, určený pre krajiny, ktorých hrubý domáci produkt na obyvateľa je pod 90 % priemeru EÚ, musí sa pokračovať v ich zameraní na hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť. V  stanovisku , ktoré pripravil Michiel Rijsberman (NL/ALDE), regionálny minister provincie Flevoland, regióny a mestá požadujú, aby sa 46 % škrt, ktorý Komisia navrhuje v rozpočte Kohézneho fondu, preveril a obmedzil, a aby sa zabezpečil stabilný rozpočet EFRR (+1 %). „Na to, aby sa lepšie uspokojovali potreby našich komunít, by tematická koncentrácia so zameraním zdrojov EFRR na vybrané politické ciele nemala pôsobiť na štátnej úrovni, ako navrhla Komisia, ale na regionálnej úrovni“ , zdôraznil pán Rijsberman, pričom vysvetlil, že: „Národná tematická koncentrácia by centralizovala alokačný mechanizmus a bola v rozpore s miestne orientovaným prístupom politiky súdržnosti."

Podľa regiónov a miest EÚ:

by nariadenie o spoločných ustanoveniach a špecifické pravidlá fondov mali zabezpečiť doplnkovosť medzi EFRR, EPFRV a ESF a umožniť synergie pri realizácii iniciatív integrovaného územného investovania a miestneho rozvoja vedeného komunitou;

by sa fondy mali stať ekologickejšími a umožňovať regiónom financovať činnosti týkajúce sa klimatickej adaptácie, vrátane podpory odolnosti voči prírodným pohromám;

musia členské štáty rozhodovať o akomkoľvek prevode prostriedkov z EFRR alebo Kohézneho fondu na iné nástroje alebo programy EÚ so zapojením miestnych a regionálnych partnerov v súlade so zásadou partnerstva; navrhovaný prevod 5 % prostriedkov EFRR alebo Kohézneho fondu na nástroj InvestEU, ako aj ďalších 5 % prostriedkov EFRR vyčlenených na programy EÚ, ktoré priamo spravuje Komisia, by sa mal dohodnúť s regiónmi a mestami a zodpovedať osobitným miestnym potrebám;

sa zameranie na udržateľný rozvoj miest musí zintenzívniť vynakladaním aspoň 6 % národných zdrojov EFRR na dosiahnutie tohto cieľa, čo je v súlade s návrhom Komisie;

EFRR by mal prispievať k riešeniu závažných a trvalých prírodných alebo demografických znevýhodnení;

Európsky sociálny fond (ESF+)

V stanovisku , ktoré pripravila Susana Díaz Pachoco (ES/SES), sa poukazuje na spokojnosť s priamym prepojením ESF+, Európskeho piliera sociálnych práv a koordinácie makroekonomických politík členských štátov prostredníctvom európskeho semestra ako spôsobu podpory európskeho sociálneho rozmeru európskeho semestra a politiky súdržnosti. Regióny a mestá chcú, aby sociálna súdržnosť zostala hlavným cieľom ESF a žiadajú jej prepojenie s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny vydanými Komisiou v rámci európskeho semestra, len aby sa lepšie splnila táto priorita. Potreby občanov musia byť na prvom mieste.

Miestni a regionálni zástupcovia v stanovisku žiadajú:

vyčlenenie primeraných prostriedkov na financovanie ďalších úloh, ktoré má ESF+ plniť, pretože pridanie nových úloh pri nezmenenej úrovni vyčlenených prostriedkov by znamenalo podstatné škrty a zmenšenie vplyvu;

finančnú integráciu ESF+ s EFRR a Kohéznym fondom; pri oddelení navrhovanom Komisiou je riziko narušenia politiky súdržnosti, čo zhorší negatívnej účinky oddelenia EPFRV, o ktorom sa rozhodlo v minulosti;

otvorenie ESF+ sociálnej inovácii, ako to navrhuje Komisia, pričom sa však proaktívne musia zvýšiť kapacity hlavných aktérov, pokiaľ ide o navrhovanie, realizáciu a hodnotenie programov v tejto oblasti;

zodpovedajúce uznanie práce, ktorú vykonali mestá a regióny na sociálno-ekonomickú integráciu prisťahovalcov, hlavne v oblastiach s vonkajšou hranicou.

Európska územná spolupráca

Stanoviskom , ktoré vypracovala Marie-Antoinette Maupertuis (FR/EA), členka výkonnej rady územnej samosprávy Korziky, výbor víta rozhodnutie vydať k tejto politike financovania poskytovaného EÚ zodpovedajúce nariadenie. Zároveň „Regióny a mestá odmietajú návrh Komisie znížiť rozpočet európskej územnej spolupráce o 1,847 mld. EUR“ , povedala pani Maupertuis, ktorá tiež vyhlásila, že „výbor je odhodlaný pracovať s Európskym parlamentom a Radou na zvrátení návrhu Komisie odstaviť regióny od námornej cezhraničnej spolupráce, ktorá má byť považovaná iba za nadnárodnú “.

Výbor odmieta aj návrh uprednostňovať finančné prostriedky pre pohraničné regióny iba vtedy, ak najmenej polovica ich obyvateľstva žije vo vzdialenosti menej ako 25 km od hranice, čo nezodpovedá realite väčšiny cezhraničných území. Takisto odmieta zníženie miery spolufinancovania z 85 % na 70 %. VR podporuje vytvorenie nových investícií do medziregionálnych inovácií a žiada zahrnúť aj menej inovačné regióny a územia, ktoré čelia zemepisným a prírodným obmedzeniam, aby sa v celej EÚ odstránil nedostatok inovácií.

Kontakt:

Pierluigi Boda

Tel.: +32 (0)2 282 2461

pierluigi.boda@cor.europa.eu