Ak chcete získať automatický preklad nasledujúceho textu, kliknite sem.
Regióny môžu stáť na čele novej priemyselnej stratégie pre ekologickejšiu Európu  

V tomto rozhovore členka rady provincie Južné Holandsko Jeannette Baljeu (NL/RE) odpovedá na šesť otázok o úlohe miestnych a regionálnych samospráv v novej európskej priemyselnej stratégii. Jeannette Baljeu zdôrazňuje, že je potrebný nový miestne orientovaný rozmer, aby regióny a mestá ako orgány verejnej správy najbližšie k občanom a podnikateľským ekosystémom mohli prevziať zodpovednosť za súbežnú ekologickú a digitálnu transformáciu svojho priemyslu. Jeannette Baljeu je spravodajkyňou stanoviska Nová priemyselná stratégia pre Európu , ktoré sa má prijať na plenárnom zasadnutí 12. – 14. októbra .

Aká by mala byť úloha miestnej a regionálnej úrovne v novej priemyselnej stratégii pre Európu?

Regióny sú schopné a ochotné ísť príkladom a nová priemyselná stratégia EÚ by mala zdôrazniť ich úlohu a posilniť miestne orientovaný rozmer.

Priemyselné ekosystémy sú často regionálne a prepojené s inými regionálnymi ekosystémami prostredníctvom dodávateľských reťazcov alebo sietí na výmenu poznatkov. Z tohto dôvodu si priemyselná stratégia EÚ vyžaduje miestne orientovaný prístup s významnou úlohou regionálnych a miestnych samospráv. Sú úrovňou verejnej správy, ktorá je najbližšie k občanom a priemyselným ekosystémom, s dôležitými kompetenciami v rôznych oblastiach politiky. Môžu zmobilizovať širokú škálu nástrojov na vykonávanie holistickej a ambicióznej priemyselnej stratégie EÚ.

Akú úlohu môže hrať priemyselná politika pri vykonávaní zelenej dohody? Ako je možné stanoviť environmentálne normy bez ohrozenia konkurencieschopnosti európskych podnikov voči podnikom z tretích krajín?

Najväčší vplyv na splnenie cieľov v oblasti klímy možno pozorovať v energeticky náročných odvetviach. Uvedené priemyselné odvetvia tiež chcú spolupracovať na splnení týchto cieľov, ale podľa môjho názoru potrebujeme plány s jasnými, ambicióznymi a realistickými cieľmi zníženia emisií CO 2 . Som presvedčená, že musíme podporiť naše priemyselné odvetvia v tejto transformácii, aby mohli v rámci nej prevziať vedúcu úlohu a zahrnúť menšie podniky. Mohlo by to tiež podporiť našu konkurencieschopnosť, pretože by sme sa mohli sústrediť na kvalitu výrobkov a služieb namiesto toho, aby sme sa rozhodli pre lacnejšie alternatívy pochádzajúce z tretích krajín.

Je súbežnosť zelenej dohody a rozsiahleho financovania v rámci plánu obnovy mimoriadnou šancou na presadenie ekologickej transformácie, ktorá otvára veľké príležitosti pre ekologické, udržateľné podnikanie a podnikateľov?

Áno, domnievam sa, že je to možné, za predpokladu, že k tejto finančnej podpore pripojíme správne podmienky. V súčasnosti sú za vypracovanie národných plánov a definovanie podrobností zodpovedné členské štáty. Regióny by mali byť za rokovacím stolom rovnocenným partnerom s možnosťou diskutovať o týchto plánoch a prispieť k nim. Regióny majú znalosti a odborné skúsenosti a mohli by prepojiť regionálne inovačné stratégie pre inteligentnú špecializáciu (RIS3) s týmito plánmi a ukázať, kde sú príležitosti na investovanie do ekologizácie hospodárstva.

Ako by mali vyzerať stratégie inteligentnej špecializácie? V ktorých oblastiach musí byť európsky priemysel konkurencieschopnejší?

Regióny majú realistický obraz o svojej ekonomickej situácii. Poznajú svoje silné a slabé stránky, a preto by mali využiť svoje regionálne inovačné stratégie pre inteligentnú špecializáciu ako nástroj nielen na podporu svojej ekonomiky, ale aj ako základ pre spoluprácu s ostatnými regiónmi. Tento proces môže uľahčiť vytváranie väzieb medzi regionálnymi klastrami a doplnkovými kompetenciami s cieľom budovať medziregionálne hodnotové reťazce. Regióny by mali využiť svoj RIS3 ako plán na posilnenie svojich klastrov, a to nielen podporou regionálnych prepojení, ale aj väzieb so zoskupeniami v iných regiónoch a mali by zahŕňať aj nástroj na medziregionálne inovačné investície. To by mohlo zlepšiť konkurencieschopnosť Európy, posilniť dodávateľské reťazce a znížiť našu závislosť od globálnych dodávateľov.

Som presvedčený, že EÚ by mohla viac podporiť členské štáty a regióny, aby sa stali konkurencieschopnejšími. To nemusí nevyhnutne znamenať viac verejných finančných prostriedkov. Môže to tiež znamenať reformu politiky hospodárskej súťaže s cieľom znížiť zraniteľnosť nášho priemyslu voči nepriateľským prevzatiam. Medzinárodní investori podporovaní štátnou pomocou získavajú malé a stredné podniky, ktoré síce majú zásadný význam pre naše regionálne ekosystémy, ale sú zároveň príliš malé na to, aby pri nepriateľských prevzatiach vzbudzovali pozornosť, ako sa uvádza v bielej knihe EÚ o zahraničných subvenciách . Zlepšenie jednotného trhu by tiež mohlo viesť k vytvoreniu skutočne rovnakých podmienok schopných zvýšiť konkurencieschopnosť nášho priemyslu, ktorý by potom mohol konkurovať svetovým lídrom, ako je Google, Amazon, Alibaba. RIS3 by sa tiež mohli viac zamerať na digitalizáciu.

Myslíte si, že veľmi široký a vážny dopad pandémie by si vyžadoval prehodnotenie priemyselnej stratégie EÚ?

Pandémia COVID-19 ukázala geopolitické riziká zahraničných investícií a nadmernú závislosť od globálnych dodávateľských a hodnotových reťazcov. Priemyselná stratégia EÚ by preto mala zahŕňať opatrenia, ktoré pomôžu zvládnuť súčasnú krízu a pripraviť sa na budúce pandémie. Je to potrebné na zabezpečenie odolnosti európskej spoločnosti a ekonomiky, napríklad prípravou na alternatívne európske dodávateľské reťazce pre zdravotnícke vybavenie a lieky. Pomôže to udržať vedúce postavenie Európy v oblasti technológií a získať digitálnu a technologickú suverenitu proti nepriateľským prevzatiam strategických podnikov aktérmi z krajín mimo EÚ. Bude si to však vyžadovať aj reformu politiky hospodárskej súťaže.

Počas opatrení týkajúcich sa obmedzenia pohybu (tzv. lockdown) v súvislosti s pandémiou COVID-19 boli narušené dodávateľské reťazce: na jednej strane boli uzavreté hranice a bolo ťažké dodať tovar do iných krajín; na druhej strane krajiny uvalili embargá na dodanie určitého tovaru, najmä zdravotníckych prístrojov a liekov. Znamená zvýšenie odolnosti podnikov (a regiónov) spochybnenie globalizácie a repatriáciu domácich podnikov?

Je pochopiteľné, že krajiny a regióny sa zamerali na záujmy svojich obyvateľov, čo znamenalo, že niektoré hranice boli uzavreté. Ako som už uviedla, som presvedčená, že Európa by mala byť opatrná pred negatívnymi aspektmi globalizácie. Som však pevne presvedčená, že by sme nemali zabúdať na to, že medziregionálna spolupráca je pre riešenie krízy rozhodujúca, ako to dokazuje Severné Porýnie-Vestfálsko tým, že udržiava otvorené hranice s Holandskom a prijíma holandských pacientov s ochorením COVID-19. Otvorené regionálne hranice sú rozhodujúce pre zabezpečenie odolnosti európskej spoločnosti a ekonomiky, najmä preto, že potrebujeme priemyselné klastre, ktoré spolupracujú v rámci miestne orientovaného prístupu.

Kontakt:

pressecdr@cor.europa.eu