Európu môžeme priblížiť občanom tým, že pomôžeme ženám doma, v práci a v politike
V stratégii EÚ pre rodovú rovnosť by sa mala venovať pozornosť aj vplyvu pandémie COVID-19, na čo Európsky výbor regiónov (VR) upozornil vo svojom stanovisku prijatom zhromaždením na plenárnom zasadnutí 14. októbra. Podľa VR sa do riadenia stratégie Európskej únie s názvom Únia rovnosti: stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 musia zapojiť aj miestne a regionálne samosprávy, pretože zohrávajú kľúčovú rolu a vďaka svojim osobitným kompetenciám môžu byť rozhodujúcimi aktérmi pri riešení otázky rodovej rovnosti.
Následkom pandémie COVID-19 sa už existujúce nerovnosti, najmä pokiaľ ide o rodovú rovnosť, prejavili ešte vypuklejšie. V regionálnom a miestnom barometri za rok 2020, ktorý bol predstavený 12. októbra, sa poukazuje na nárast počtu oznámených prípadov domáceho násilia počas lockdownu, hoci porovnateľné údaje pre celú EÚ zatiaľ nie sú k dispozícii. V niektorých krajinách (napríklad v Litve) bol počas troch týždňov trvania zákazu vychádzania pozorovaný 20 % nárast prípadov domáceho násilia. V Španielsku sa počet volaní na tiesňovú linku pre domáce násilie v prvých dvoch týždňoch obmedzenia pohybu zvýšil o 18 %. Tamojšie regionálne samosprávy zareagovali uverejním príručky s krokmi, ktoré môžu podniknúť ženy trpiace rodovo motivovaným násilím v období, keď musia zostať doma. Mesto Amsterdam v koordinácii s národnou vládou zaviedlo systém, v rámci ktorého sa obete domáceho násilia mohli obrátiť na svoju lekáreň vyslovením dohodnutého hesla „rúško 19“.
„Ženy sú vo väčšej miere vystavené následkom ekonomickej krízy spôsobenej pandémiou. V plánoch podpory obnovy a odolnosti, ktoré sa rozbehnú na budúci rok, by sa táto skutočnosť mala náležite uznať. V stanovisku ďalej navrhujeme zohľadniť výsledky, ktoré sa dosiahli v oblasti rodovej rovnosti v rámci európskeho semestra a v správe o právnom štáte,“ zdôraznila predsedníčka vlády autonómneho spoločenstva La Rioja Concepción Andreu Rodríguez (ES/SES) .
V odporúčaniach sa apeluje na to, aby sa miestnym a regionálnym samosprávam pri koncipovaní, vykonávaní a monitorovaní európskej stratégie pre rodovú rovnosť priznala úloha strategických partnerov. V stanovisku sa konštatuje, že stratégia bola vypracovaná a uverejnená pred vypuknutím krízy verejného zdravia spôsobenej pandémiou COVID-19 a z tohto dôvodu je neúplná. Požaduje sa v ňom, aby sa posúdilo to, akým spôsobom kríza ešte viac zviditeľnila existujúce nerovnosti medzi ženami a mužmi.
VR upozorňuje na to, že osoby pracujúce v určitých sektoroch boli osobitne vystavené rizikám pandémie COVID-19 a budú potrebovať väčšiu sociálnu ochranu, bezpečnejšie pracovné podmienky a lepšie ohodnotenie. Keďže väčšinu osôb v týchto sektoroch tvoria ženy, vplyv pandémie by sa mal riešiť aj v stratégii EÚ pre rodovú rovnosť . Otázky, ako je rodovo motivované násilie, ktoré sa počas lockdownu vystupňovalo, ťažkosti so zosúladením práce na diaľku a bremena starostlivosti, ktoré zažívali mnohé ženy v celej EÚ, a skutočnosť, že to boli práve ženy, ktoré počas pandémie pracovali v prvej línii – ako zdravotnícky personál, opatrovateľky detí a starších osôb, osoby pracujúce v domácnosti a obchodoch – by sa mali vnímať vo svetle novej pandemickej situácie.
Miestne a regionálne samosprávy požadujú, aby boli štruktúrovaným spôsobom zapojené do siete EÚ na predchádzanie rodovo motivovanému násiliu a domácemu násiliu a do realizácie osvetovej a komunikačnej kampane, ktorá sa spustí na úrovni EÚ. Ide o kampaň, ktorú výbor považuje za mimoriadne dôležitú pre boj proti rodovým stereotypom. Žiadujú zároveň primerané financovanie politík v oblasti rodovej rovnosti cez programy podporované v dlhodobom rozpočte EÚ na roky 2020 – 2027.
Spravodajkyňa Andreu Rodríguez počas seminára na tému Cesta k rodovej rovnosti v politike zdôraznila, že „ženy musia byť v centre obnovy Európy a diskusie o jej budúcnosti. Naše líderstvo má zásadný význam, ale v rozhodovacom procese stále vládne veľká rodová nerovnováha“. Prezentovala na ňom hlavné body stanoviska VR a najnovšie údaje o účasti žien v politike. Diskutovalo sa o nevyhnutných krokoch a návrhoch opatrení, ktorých cieľom je odstránenie rodových rozdielov. O svoje skúsenosti na miestnej a regionálnej úrovni pri riešení rodovej rovnosti a paritnej demokracie sa podelilo niekoľko mladých volených politikov. Seminár sa uskutočnil v rámci Európskeho týždňa regiónov a miest. Ide o každoročné podujatie, počas ktorého mestá a regióny prezentujú svoje schopnosti vytvárať rast a pracovné miesta, realizovať politiku súdržnosti Európskej únie a preukazujú význam miestnej a regionálnej úrovne pre dobrú európsku správu.
Jednou z oblastí, ktorá z hľadiska rodovej rovnosti vyvoláva najväčšie znepokojenie, je oblasť politickej moci . V európskej politickej sfére pôsobí v súčasnosti jeden milión volených miestnych a regionálnych predstaviteľov. Z nich iba približne 30 % tvoria ženy. Podľa štúdie Rady európskych obcí a regiónov o ženách v politike uverejnenej v roku 2019 tvoria ženy v miestnych zastupiteľstvách len 29 % a podiel primátoriek a starostiek je len približne polovičný, t. j. na úrovni 15 %. Na regionálnej úrovni je na čele regionálnych zhromaždení oveľa menej žien (18 %) v porovnaní s funkciou poslankýň regionálnych zhromaždení (31 %). V samotnom Výbore regiónov tvoria ženy len 23 % jeho členov, čo poukazuje na jasný rodový rozdiel v zastúpení žien na regionálnej a miestnej úrovni, ktorý treba riešiť.
Zistenia výročného regionálneho a miestneho barometra:
Kontakt:
Wioletta Wojewodzka
Tel.: +32 (0)2 282 2289
Mobil: +32 473 843 986
wioletta.wojewodzka@cor.europa.eu