Poslanec zastupiteľstva obce Bettembourg Roby Biwer (LU/SES) v tomto rozhovore odpovedá na šesť otázok o opatreniach EÚ na ochranu a obnovu lesov na celom svete. V kontexte pandémie ochorenia COVID-19 spravodajca stanoviska VR na tému Posilnenie opatrení EÚ na ochranu a obnovu svetových lesov vyzýva EÚ, aby vytvorila nový systém certifikácie a informačný systém na podporu výrobkov, ktoré neprispievajú k odlesňovaniu, a krátkych a transparentných dodávateľských reťazcov. Prijatie tohto stanoviska je naplánované na plenárnom zasadnutí 1. – 2. júla .
Rozsiahle odlesňovanie amazonského pralesa je dôsledkom celosvetového dopytu po mäse, pričom každý rok sa vyrúbu tisícky hektárov s cieľom zásobiť svetové trhy s mäsom. Dalo by sa povedať, že doslova konzumujeme amazonské dažďové pralesy? Ako môžeme vo všeobecnosti zabezpečiť, aby produkcia potravín (mäsa, kávy, kakaa a palmového oleja) nemala negatívny dosah na lesy? Akú úlohu zohráva EÚ pri ochrane a obnove svetových lesov? Robí EÚ dosť?
Hoci väčšina spotrebiteľov si to neuvedomuje, mäso, káva, kakao a palmový olej patria medzi produkty, ktoré sú v súčasnosti príčinou výrazného odlesňovania na celosvetovej úrovni. Ak chceme dosiahnuť, aby sa trhy orientovali na udržateľnejšie výrobky, ktoré neprispievajú k odlesňovaniu, musíme úsilie sústrediť na dve oblasti. V prvom rade musíme posilniť informačné a vzdelávacie činnosti s cieľom zabezpečiť, aby si spotrebitelia boli vedomí hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho dosahu svojich stravovacích návykov. Správanie spotrebiteľov naozaj dokáže formovať trhy s potravinami a urýchliť výrobu udržateľných výrobkov, ktoré neprispievajú k odlesňovaniu. Preto zároveň musíme podporovať zdravšiu a eticky správnu stravu, zdôrazňovať tak nutričný, ako aj sociálno-ekonomický prínos prijímania stravy rastlinného pôvodu s vysokým obsahom ovocia a zeleniny, ktoré majú certifikovaný pôvod z dodávateľských reťazcov neprispievajúcich k odlesňovaniu. V druhom rade sa musíme usilovať o európsky záväzok s cieľom navrhnúť a zaviesť nový systém certifikácie na podporu výrobkov, ktoré neprispievajú k odlesňovaniu, a prispieť k celosvetovej propagácii európskej vízie zameranej na budúcnosť v oblasti lesného hospodárstva a výroby potravín.
Zatiaľ čo k rozsiahlemu odlesňovaniu dochádza väčšinou v krajinách mimo EÚ, v mnohých horských oblastiach v Európe, napríklad v Rumunsku a na Slovensku a v niektorých balkánskych krajinách, sa v súčasnosti v lesoch ťaží drevo. Prečo sa to v týchto krajinách deje? Čo sa môže urobiť na miestnej a regionálnej úrovni, aby sa zabránilo odlesňovaniu? Máte nejaké konkrétne príklady? Čo by ste odkázali primátorom a starostom, predsedom regiónov a miestnym a regionálnym zástupcom v celej Európskej únii?
Nemôžem sa vyjadriť ku konkrétnej situácii v jednotlivých krajinách, ale na základe svojich vlastných skúseností môžem potvrdiť, že kľúčom je vždy konštruktívny dialóg medzi všetkými zainteresovanými stranami a ich záujmami, a my, ako miestne a regionálne samosprávy máme najlepšiu pozíciu viesť tento dialóg. Musíme chrániť lesy a biodiverzitu a musíme spolupracovať s poľnohospodármi a vlastníkmi lesov s cieľom nájsť vhodné riešenia, ktoré budú pre nich prínosné z dlhodobého hľadiska, a to aj vrátane tých, ktorí chcú rozvíjať rekreačné využívanie lesov udržateľným spôsobom. V tejto súvislosti musí byť jasné, že treba dodržiavať a presadzovať medzinárodné dohody a právne predpisy EÚ a členských štátov o ochrane lesov, no miestne a regionálne samosprávy zohrávajú dôležitú úlohu pri sprostredkovaní riešenia konfliktov medzi rôznymi záujmami na miestnej a regionálnej úrovni.
V súčasnosti je veľmi ťažké zistiť, odkiaľ naše potraviny pochádzajú, a to najmä v prípade výrobkov, ako je kakao a kaučuk, keďže do procesu ich výroby sú zapojení mnohí malí výrobcovia a dodávateľský reťazec je dlhý a netransparentný. Čo možno urobiť na zvýšenie transparentnosti dodávateľských reťazcov? Ako môžeme zabezpečiť, aby podniky fungovali udržateľným spôsobom a aby sa v EÚ vyrábali len výrobky z udržateľných zdrojov pochádzajúce z dodávateľských reťazcov, ktoré neprispievajú k odlesňovaniu? Sú súčasné dobrovoľné kódexy správania dostatočné?
Dodávateľské reťazce sa ťažko spätne sledujú a aby boli transparentnejšie a jednoduchšie monitorovateľné, mal by sa zaviesť informačný systém (na základe skúseností s databázou environmentálnej značky EÚ), a to s pomocou a úzkym zapojením všetkých zainteresovaných strán, ktoré sa môžu podeliť o svoje očakávania, skúsenosti a obavy s cieľom zaviesť užitočné a uskutočniteľné postupy. Informačný systém by mal zahŕňať a podporovať výrobky, ktoré neprispievajú k odlesňovaniu, a mali by sa ním zaviesť postupy na kontrolu presnosti získaných informácií a posúdení s cieľom zvýšiť dôveru v poskytované informácie vrátane prísnych požiadaviek na vysledovateľnosť, ktorými sa zaručí pôvod výrobkov, ako aj dôraznejších systémov monitorovania a presadzovania s cieľom pomôcť predchádzať podvodom a nesprávnemu označovaniu výrobkov.
Ako by ste ma presvedčili, aby som si kúpil „udržateľnú“ čokoládu namiesto najlacnejšieho typu? Aká je úloha spotrebiteľov pri zvyšovaní udržateľnosti našich dodávateľských reťazcov a najmä pri predchádzaní odlesňovaniu?
Vzhľadom na rastúci dopyt po potravinách z ekologickej poľnohospodárskej výroby, ktorý je poháňaný väčším záujmom spotrebiteľov o bio a ekologické potraviny, majú výrobky nespôsobujúce odlesňovanie a udržateľné výrobky čoraz väčší podiel na trhu. Nákup udržateľných výrobkov šetrných k životnému prostrediu sa stal skutočným trendom, prejavom moderného a atraktívneho zmýšľania. Ľudia sú ochotní platiť viac za ekologické výrobky, pretože chcú vyjadriť postoj, ktorý má spoločenskú hodnotu a uznanie. Občania naozaj rozhodujúcim spôsobom ovplyvňujú trhy.
Komisia uverejnila 20. mája iniciatívu Z farmy na stôl a stratégiu biodiverzity. Oba sú ústredným prvkom európskej zelenej dohody. Aká je Vaša prvá reakcia? Je dôvod na nádej? Do akej miery je obnova lesa dôležitá pre dosiahnutie klimatickej neutrality v EÚ?
Medzi mnohé ciele zelenej dohody patrí aj vytvorenie spravodlivého, zdravého a ekologického potravinového systému, ochrana a obnova ekosystémov a biodiverzity a cieľ „nulového znečistenia“ pre životné prostredie bez toxických látok. V záujme ochrany európskych občanov a ekosystémov musí EÚ účinnejšie monitorovať a vykazovať znečistenie ovzdušia, vody a pôdy, predchádzať mu a odstraňovať ho. To isté sa týka aj znečistenia v súvislosti so spotrebným tovarom. Z toho vyplýva, že obnova lesov má v záujme dosiahnutia klimatickej neutrality v EÚ zásadný význam. Európa smeruje k novému spôsobu života, čím vysiela signál celému svetu, a jej cieľom je stať sa lídrom nového hospodárstva oddeleného od využívania zdrojov.
Kríza spôsobená ochorením COVID-19 tvrdo zasiahla naše globálne dodávateľské reťazce. Aké ponaučenia plynú zo súčasnej krízy?
Túto krízu spôsobila globalizácia, ktorá šíri vírus vysokou rýchlosťou. Dnes už vieme lepšie, do akej miery sú dodávateľské reťazce, napríklad tie, ktoré sú spojené s priemyselnými farmami, úzko prepojené a ako môže systém ľahko skolabovať, ak sa toto prepojenie naruší. Prehodnotenie tejto vzájomnej závislosti a zvýšenie odolnosti dodávateľských reťazcov voči globálnym výzvam sa stáva nevyhnutnosťou. Rovnako musíme prehodnotiť dôležitú úlohu krátkych (a pravdepodobne ľahšie sledovateľných) dodávateľských reťazcov a potrebu monitorovať vzťahy s dodávateľmi z dlhého dodávateľského reťazca, ako aj vzťahy medzi nimi. V súvislosti s krízou spôsobenou ochorením COVID-19 sme zároveň zistili, že sociálne rozdiely spôsobujú menší záujem o životné prostredie, pretože prežitie ľudstva sa dostáva na prvé miesto, zatiaľ čo starostlivosť o životné prostredie je pre sociálne skupiny s nízkym príjmom len okrajovou témou.
Doplňujúce informácie:
Európska únia má takmer 182 miliónov hektárov lesov, ktoré pokrývajú 43 % jej územia a vďaka nim je jedným z najviac zalesnených regiónov sveta. Okrem toho, že nám poskytujú drevo a produkty z dreva, sú naše lesy domovom veľkej časti európskej biodiverzity a prispievajú k nášmu zdraviu a blahobytu. Lesy zachytávajú veľké množstvo uhlíka a zároveň sú dôležitým prostriedkom na zmierňovanie vplyvov zmeny klímy a adaptáciu na ne ( Európska komisia ).
Odhaduje sa, že od roku 1990 sa v dôsledku konverzie pôdy na iné využitie stratilo 420 miliónov hektárov lesa, hoci miera odlesňovania za posledné tri desaťročia klesla. Od roku 2015 do roku 2020 sa miera odlesňovania odhaduje na 10 miliónov hektárov ročne, čo je pokles zo 16 miliónov hektárov ročne v 90. rokoch minulého storočia. Rozmach poľnohospodárskej aktivity je naďalej hlavnou príčinou odlesňovania a degradácie lesov a následnej straty lesnej biodiverzity. Tieto a ďalšie informácie možno nájsť v správe o stave svetových lesov za rok 2020 .
Kontakt:
David Crous
Tel.: +32 470 881037
david.crous@cor.europa.eu