Ak chcete získať automatický preklad nasledujúceho textu, kliknite sem.
Stretnutie európskych miestnych lídrov s komisárkou Creţu a Vyšehradskou skupinou vo Varšave: politika súdržnosti je hlavným článkom, ktorý spája EÚ  

Investovať viac prostriedkov do znižovania rozdielov a mobilizovania regiónov a miest k vytváraniu príležitostí pre občanov by malo byť hlavnou odpoveďou na výzvy vyplývajúce z brexitu. Tak znie hlavné posolstvo, na ktorom sa 2. marca vo Varšave zhodli členovia komisie COTER s komisárkou EÚ pre regionálnu politiku Corinou Crețu a predstaviteľmi ministerstiev pre rozvoj z Českej republiky, Maďarska, Poľska, Slovenska, ako aj Chorvátska, Bulharska, Rumunska a Slovinska.

Politika súdržnosti, na ktorú je do roku 2020 vyčlenených 454 mld. EUR, je jednoznačne hlavným investičným nástrojom EÚ na podporu inkluzívneho a inteligentného rastu vo všetkých európskych regiónoch. Prostredníctvom zapájania inštitúcií EÚ, národných vlád, ako aj miestnych a regionálnych orgánov sa ňou znižujú rozdiely v rozvoji, šíria inovácie a prispieva k väčšej konkurencieschopnosti hospodárstiev EÚ.

Regióny a mestá EÚ sa však obávajú, že vzhľadom na dôsledky brexitu na dostupné zdroje a snahy o centralizáciu riadenia investičných rozhodnutí EÚ, nahrádzanie dotácií úvermi a presmerovanie zdrojov na jednotlivé priority, ako je migrácia, riadenie vonkajších hraníc alebo podpora štrukturálnych reforiem, by hlavný cieľ hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti mohol byť v rozpočte EÚ po roku 2020 ohrozený. Tento rozpočet navrhne Európska komisia do konca roku 2017.

Tieto otázky boli predmetom diskusie na schôdzi 2. a 3. marca vo Varšave, kde členovia komisie COTER prediskutovali a prijali návrh stanoviska o budúcnosti politiky súdržnosti po roku 2020 , ktoré vypracoval predseda skupiny EĽS vo VR a štátny tajomník vlády Saska-Anhaltska pre európske záležitosti Michael Schneider (DE/EPP) .

Komisárka pre regionálnu politiku Corina Creţu uviedla: „Počas uplynulých mesiacov nám čoraz viac občanov hovorilo ,Máme pocit, že politici a inštitúcie sa o nás nezaujímajú a že na nás zabudli.‘ Je preto načase dať im jasný signál. Musíme im ukázať, že Európa sa o nich zaujíma. A ako to možno lepšie dokázať, ak nie prostredníctvom politiky súdržnosti? Cieľom politiky súdržnosti je neponechať nikoho bokom a zlepšiť každodenný život každého občana. To je dôvod, prečo musíme za ňu a za jej budúcnosť bojovať, pretože ide o našu spoločnú budúcnosť. Politika súdržnosti musí znamenať pracovné miesta a zamestnanosť, ale musí ich priniesť pre všetkých občanov a pre všetky regióny.“

„Kohézna politika EÚ, teda využívanie eurofondov, má pre Slovensko zásadný význam a podieľa sa financovaní drvivej väčšiny verejných investícií v krajine. Spoločne bojujeme za to, aby si udržala silné postavenie aj v budúcom viacročnom finančnom rámci EÚ. S partnermi v rámci Vyšehradskej skupiny sa usilujeme, aby budúce nastavenie kohéznej politiky reflektovalo aj postavenie metropolitných regiónov, ktoré čelia mnohým špecifickým výzvam a vyžadujú si preto osobitný prístup a väčšiu flexibilitu. Našou veľkou úlohou, ako politických zástupcov v regiónoch a mestách je, aby sme zrozumiteľným jazykom vysvetľovali, ako kohézna politika prispieva k zlepšovaniu kvality každodenného života, “ zdôraznil Predseda Bratislavského samosprávneho kraja, Pavol Frešo (SK/EPP).

„Poľsko – a osobitne Mazovské vojvodstvo – je ideálnym miestom, kde sa možno zamyslieť nad vplyvom politiky súdržnosti na silnejšie a slabšie regióny Európy a nad tým, čo je pre Úniu predmetom záujmu,“ konštatoval maršálek Mazovského vojvodstva Adam Struzik (PL/EPP).

Schôdza sa konala súbežne so zasadnutím ministrov Vyšehradskej štvorky + 4, na ktorom predstavitelia ministerstiev pre hospodársky rozvoj z Českej republiky, Maďarska, Poľska, Slovenska, ako aj Chorvátska, Bulharska, Rumunska a Slovinska prijali dokument zdôrazňujúci kľúčovú úlohu politiky súdržnosti pre budúcnosť EÚ.

Konferencia na vysokej úrovni, ktorá sa uskutočnila 3. marca, umožnila odborníkom a osobám pôsobiacim v oblasti politiky súdržnosti EÚ, aby si vymieňali názory na to, ako zjednodušiť túto politiku tým, že sa zefektívni a bude reagovať na aktuálne potreby miestnych ekonomík.

Návrh stanoviska bude prerokovaný a prijatý na plenárnom zasadnutí VR 10. mája.

Poznámka pre redaktorov:

Politika súdržnosti EÚ sa vykonáva v sedemročnom cykle 2014 – 2020 – prostredníctvom piatich európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF):

Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) – podporuje vyvážený rozvoj v rôznych regiónoch EÚ.

Európsky sociálny fond (ESF) – podporuje projekty týkajúce sa zamestnanosti v celej Európe a investuje do ľudského kapitálu Európy – jej pracovníkov, mladých ľudí a všetkých tých, ktorí si hľadajú zamestnanie.

Kohézny fond (KF) – financovanie projektov v oblasti dopravy a životného prostredia v štátoch, v ktorých je hrubý národný dôchodok (HND) na obyvateľa nižší ako 90 % priemeru EÚ. V období 2014 – 2020 ide o Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus, Českú republiku, Estónsko, Grécko, Maďarsko, Lotyšsko, Litvu, Maltu, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko.

Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) – sa zameriava na riešenie konkrétnych výziev, ktorým čelia vidiecke oblasti EÚ.

Európsky námorný a rybársky fond (ENRF) – pomáha rybárom pri prijímaní udržateľných postupov rybolovu a pobrežným komunitám pri diverzifikácii ich hospodárstva, a tým aj zlepšovaní kvality života na európskych pobrežiach.

Celkový objem finančných prostriedkov na obdobie 2014 – 2020 predstavuje 454 miliárd EUR z rozpočtu EÚ, ktoré sú doplnené o  183 miliárd EUR z finančných prostriedkov jednotlivých krajín. S celkovou sumou 638 miliárd EUR je politika súdržnosti hlavným európskym investičným nástrojom. Riadi ju Európska komisia v partnerstve s členskými štátmi a regiónmi. Viac informácií a trendov či údajov pre jednotlivé krajiny nájdete na  portáli verejne prístupných údajov týkajúcich sa politiky súdržnosti.

Kontakt:
Pierluigi Boda (IT, EN)

Tel: +32 2 282 2461

Mobil: +32 473 85 17 43

pierluigi.boda@cor.europa.eu