Ak chcete získať automatický preklad nasledujúceho textu, kliknite sem.
Z farmy na stôl: prechod na udržateľný a odolný potravinový systém v EÚ  

V tomto rozhovore Guido Milana (IT/SES) odpovedá na päť otázok v spojitosti so stratégiou „z farmy na stôl“ , novou stratégiou EÚ pre zdravý potravinový systém šetrný k životnému prostrediu. Poslanec zastupiteľstva obce Olevano Romano a bývalý poslanec Európskeho parlamentu vyzýva na radikálnu zmenu výroby a spotreby potravín, počnúc prechodom na ekologickejšie výrobné systémy, ktoré rešpektujú zásady biodiverzity a ekológie. Spravodajca pre stanovisko na tému Od výrobcu k spotrebiteľovi (z farmy na stôl): miestny a regionálny rozmer zdôrazňuje, že v dôsledku ochorenia COVID-19 je dokonca ešte naliehavejšie prejsť na udržateľnejší a odolnejší potravinový systém. Európsky výbor regiónov má stanovisko prijať na svojom plenárnom zasadnutí v decembri 2020 .

V stratégii „z farmy na stôl“ sa navrhujú ambiciózne ciele, pokiaľ ide o obmedzenie používania pesticídov, chemických hnojív a antimikrobiálnych látok, ako aj cieľ, aby sa 25 % poľnohospodárskej pôdy využívalo v ekologickom poľnohospodárstve so zámerom podporiť prechod na udržateľné potravinové systémy. Je to možné vzhľadom na predpokladanú mieru rastu populácie?

Potravinové systémy sú zodpovedné za približne tretinu celosvetových emisií skleníkových plynov, ktoré vznikajú najmä v dôsledku poľnohospodárskej výroby. Zníženie emisií uhlíka z poľnohospodárstva je určite prioritou. Nesmieme však prehliadať ani vplyv, ktorý majú na klímu všetky ostatné oblasti potravinárskej výroby, ako je balenie, spracovanie a distribúcia výrobkov. Preto má zásadný význam, aby sa v stratégii „z farmy na stôl“ stanovili ambiciózne ciele zamerané na znižovanie objemu znečisťujúcich látok. Výrobné systémy musíme efektívne nasmerovať k ekologickejším formám, ktoré rešpektujú zásady biodiverzity a ekológie. Potrebujeme radikálnu zmenu vo výrobe a spotrebe potravín a pevné partnerstvo medzi výrobcami a spotrebiteľmi. Tento posun však nemôžeme dosiahnuť zo dňa na deň, najmä ak súčasným výrobcom neposkytneme dostatočnú pomoc pri zmene súčasných výrobných postupov na udržateľnejšie, ktoré sú v súlade s novými agroekologickými postupmi. Predovšetkým musíme naďalej zabezpečovať toky financovania na podporu rozvoja vidieka, aby sa zaistil udržateľný prechod. Zároveň sa treba strategicky zamerať na výskum a vývoj. V podstate sú potrebné nielen sankcie a obmedzenia, ale aj súbor koordinovaných politík na podporu ekologicky a sociálne udržateľných foriem výroby, ktoré budú tiež náležite odmeňované.

Pokiaľ ide o stratégiu „z farmy na stôl“ a stratégiu biodiverzity, ako by spoločná poľnohospodárska politika (SPP) mala podporovať ambície týkajúce sa klímy a životného prostredia?

Spoločná poľnohospodárska politika je kľúčovým nástrojom na vykonávania stratégie „z farmy na stôl“ aj stratégie biodiverzity. Cieľom SPP je zabezpečiť hospodársku ochranu výrobcov a uľahčiť bezpečný prístup k poľnohospodárskej pôde, najmä pre zraniteľnejších malých a stredných výrobcov. Takisto by mala poskytnúť vhodné stimulačné systémy, ktoré by poľnohospodárov motivovali k prechodu na ekologickejšie postupy. Nedostatok ambícií v rámci nedávnej reformy SPP je poľutovaniahodný, najmä vzhľadom na klimatické a environmentálne ciele stratégie „z farmy na stôl“. Ciele v oblasti klímy a životného prostredia nemožno dosiahnuť bez primeraných zdrojov a veľkých investícií do udržateľnej výroby. SPP sa musí lepšie zosúladiť so stratégiou „z farmy na stôl“, a to nielen z hľadiska životného prostredia, ale aj z hľadiska medzinárodného obchodu a odvetvových politík a nástrojov. Okrem toho musíme preskúmať aj ciele spoločnej rybárskej politiky (SRP) so zámerom zmeniť systém kvót a začať považovať more za hlavnú oblasť, ktorá sa má kultivovať, a nie za baňu, z ktorej sa rybolovné zdroje jednoducho vyťažia.

Ako môžu miestne a regionálne samosprávy prispieť k vybudovaniu udržateľnejších potravinových systémov? Mohli by ste uviesť nejaké príklady iniciatív spustených na miestnej úrovni?

Miestne a regionálne úrovne riadenia sú plodnými testovacími miestami. Tradične sú totiž na čele celoeurópskych stratégií a zaslúžia si, aby boli teraz viac zapájané. Miestne a regionálne samosprávy v celej EÚ a na medzinárodnej úrovni už desaťročia aktívne realizujú miestne potravinové politiky a zriaďujú rady pre potravinovú politiku či dokonca bioregióny. Mestá a regióny preukázali, že dokážu využívať miestne a regionálne nástroje plánovania a integrované miestne politiky na podporu foriem mestského poľnohospodárstva, krátkych dodávateľských reťazcov a regionálnych trhov, iniciovať udržateľné obstarávanie potravín, pokiaľ ide o miestne, sezónne a ekologické potraviny vo verejných jedálňach, ako aj rozvíjať iniciatívy v oblasti vzdelávania a zvyšovania povedomia verejnosti zamerané na zlepšenie miestnych potravinových systémov. Členské štáty a EÚ by mali nasledovať ich príklad a spolupracovať s mestami a regiónmi s cieľom šíriť nové osvedčené postupy na miestnej úrovni. Komunikácia, podpora a vzájomné učenie medzi všetkými úrovňami verejnej správy sú potrebnejšie ako kedykoľvek predtým. Chceli by sme napríklad, aby stratégia navrhnutá Európskou komisiou využívala príklad participatívnych modelov, ako sú rady pre potravinovú politiku, ktoré boli zriadené v rámci mnohých miestnych a regionálnych samospráv.

Súčasné modely spotreby potravín sú neudržateľné, a to tak zo zdravotného, ako aj z environmentálneho hľadiska. Ako sa to dá napraviť? Je len na spotrebiteľoch, aby zmenili svoje stravovacie návyky?

Spotrebiteľské postupy sú dôležitou hnacou silou transformácie potravinových systémov. Môžeme vidieť, že k týmto zmenám už dochádza. Oveľa viac spotrebiteľov je pri rozhodovaní o spotrebe pozornejších a kritickejších. Je však dôležité, aby sme sa posunuli od stravovania, ktoré sa týka len malej časti obyvateľstva, a zabezpečili, aby bola voľba zdravých a kultúrne vhodných potravín dostupná pre všetkých. Je neprijateľné, aby tí, ktorí si nemôžu dovoliť kúpiť „zdravé“ potraviny, boli nútení konzumovať nedostatočné alebo vysoko spracované potraviny. Musíme chrániť právo každého človeka na prístup k zdravým a udržateľným potravinám. Spotrebitelia vrátane najzraniteľnejších a mladších generácií potrebujú našu podporu vo forme vzdelávania a presných a transparentných informácií, ako aj stimulov na zmenu modelov spotreby. Musíme však tiež podnecovať a podporovať zmeny tým, že zaujmeme holistický pohľad na systém výroby potravín a budeme stimulovať výrobu a zásobovanie trhu zdravými a cenovo dostupnými potravinami. Opatrenia v oblasti sociálnej ochrany sú potrebné aj na to, aby sa najzraniteľnejšie skupiny mohli samostatne rozhodnúť konzumovať zdravé potraviny.

Ako pandémia ovplyvňuje miestne a regionálne potravinové systémy? Aké kľúčové iniciatívy a opatrenia boli zavedené na posilnenie miestnych a regionálnych potravinových systémov v reakcii na túto krízu?

Pandémia určite viedla k zlomom a krátkodobým ako aj dlhodobým zmenám v miestnych a globálnych potravinových systémoch. O účinkoch krízy by sa dalo dlho rozprávať. Jedným z najdôležitejších dôsledkov sú väčšie nerovnosti, pokiaľ ide o prístup k potravinám, a exponenciálny nárast počtu občanov trpiacich hospodárskou chudobou. Táto situácia si určite vyžaduje naliehavé opatrenia vrátane opatrení zo strany miestnych samospráv a tretieho sektora na zaistenie potravinovej bezpečnosti. Ako sme videli počas finančnej krízy v roku 2008, potravinové systémy podliehajú krízovým cyklom, ktoré testujú ich odolnosť. Pandémia COVID-19 spôsobuje, že je ešte naliehavejšie potrebné pracovať na vytvorení udržateľnejšieho a odolnejšieho potravinového systému. V krátkodobom horizonte musíme poskytnúť finančné prostriedky a podporu na cielené a strategické oživenie po kríze, no nesmieme zabúdať na to, že na zmenu je potrebná dlhodobá vízia. Pevne veríme, že z krízy spôsobenej ochorením COVID-19 možno získať cenné ponaučenia. Miestne samosprávy potvrdili, že mnohí občania využívali krátke dodávateľské reťazce a zdravé potraviny a počas karanténneho obdobia strávili viac času varením a prípravou domácich receptov. Dúfame, že aj po prekonaní krízy spôsobenej ochorením COVID-19 budú tieto zdravé postupy pokračovať a dokonca sa posilnia.

Kontakt: pressecdr@cor.europa.eu

Share: