Regionálni a miestni predstavitelia naliehavo vyzývajú inštitúcie EÚ, aby úzko spolupracovali s miestnymi samosprávami pri riešení územných a sociálno-hospodárskych dôsledkov demografických zmien.
Európski miestni a regionálni lídri počas diskusie s podpredsedníčkou Komisie pre demokraciu a demografiu Dubravkou Šuicovou apelovali na inštitúcie EÚ, aby pri riešení územných a sociálno-hospodárskych dôsledkov demografických zmien úzko spolupracovali s miestnymi samosprávami. Keďže vo vyše 40 % regiónov EÚ počet obyvateľov klesá, Európsky výbor regiónov požaduje, aby sa demografický rozmer začlenil do všetkých politík EÚ, ako aj do diskusie o budúcnosti Európy.
Európska komisia vo svojej nedávno zverejnenej Správe o vplyve demografickej zmeny uznala, že problémy spojené s demografickými zmenami „možno často najlepšie riešiť na miestnej a regionálnej úrovni“. Takisto poukázala na úzky súvis medzi demografickými zmenami a ekologickou a digitálnou transformáciou, pričom podotkla, že demografické zmeny môžu viesť v oblastiach s klesajúcim počtom obyvateľov k „strate dôvery v demokraciu“. V dlhodobom horizonte je pravdepodobné, že úbytok obyvateľov v produktívnom veku zaťaží verejné rozpočty a bude mať negatívny dosah na geopolitické vyhliadky a postavenie Európy vo svete.
Podpredsedníčka Európskej komisie Dubravka Šuicová vo svojom príhovore na plenárnom zasadnutí Európskeho výboru regiónov 1. júla vyhlásila, že „regiónom, ktoré sú demografickými zmenami postihnuté najviac, musíme umožniť, aby si udržali a zlepšili kvalitu života, a musíme si zabezpečiť nástroje potrebné na vypracovanie inovatívnych riešení. Sme odhodlaní pomôcť ľuďom a podporiť ich pri prechode zmenami, a to tým, že im poskytneme konkrétne príležitosti a zabezpečíme, aby sa na nikoho nezabudlo.“
Podľa slov predsedu Európskeho výboru regiónov Apostola Tzitzikostasa „pandémia Covid-19 jasne ukázala, že pokiaľ ide o demografické zmeny a ich závažný dlhodobý územný a sociálno-hospodársky dosah, treba myslieť a konať strategicky. Tento negatívny vplyv môže viesť dokonca k vzniku tzv. geografie nespokojnosti, t. j. javu, keď v niektorých regiónoch s klesajúcim počtom obyvateľov, v ktorých takisto dochádza k úniku mozgov, bujnejú extrémistické hnutia a šíria sa protieurópske postoje, čo v konečnom dôsledku vedie k polarizácii demokratického systému. Keďže regionálne a miestne samosprávy disponujú množstvom zákonných právomocí týkajúcich sa demografických otázok, náš výbor je pripravený podporiť iniciatívy Komisie zamerané na riešenie tejto problematiky v záujme zlepšenia života ľudí v regiónoch, mestách a obciach v EÚ.“
Európsky výbor regiónov predstaví svoje návrhy na riešenie negatívnych účinkov demografických zmien v regiónoch EÚ na svojom najbližšom plenárnom zasadnutí v októbri. V aktuálnom návrhu stanoviska sa upozorňuje na to, že starnutie obyvateľstva, nízka pôrodnosť a prehlbujúci sa problém nerovnomerného rozloženia obyvateľstva si vyžadujú súdržnú politickú reakciu na všetkých úrovniach riadenia a vo všetkých politikách EÚ. Osobitný dôraz kladie na prepojenie medzi demografickými zmenami a zlepšovaním životných podmienok vo všetkých lokalitách.
Spravodajca stanoviska a poslanec zastupiteľstva obce Tahitótfalu János Ádám Karácsony (HU/EĽS) v tejto súvislosti uviedol, že „dôsledky demografických zmien sa prejavia v dlhodobom horizonte, preto je veľmi dôležité zistiť, aké riešenia sa už uplatnili v minulosti a aké kroky môžeme podniknúť v súčasnosti. Keď hovoríme o demografickej situácii v Európe, musíme vziať do úvahy rôzne aspekty, ako je starnutie obyvateľstva alebo väčšia stredná dĺžka života pri narodení, vyľudňovanie vidieckych oblastí, vnútorná a vonkajšia migrácia, únik mozgov, ako aj zmeny v plodnosti a v otázke plánovaného rodičovstva.“
Ďalšie informácie:
Európska komisia zverejnila 17. júna dlho očakávanú Správu o vplyve demografickej zmeny , ako aj celý rad podrobných štatistík o situácii v jednotlivých členských štátoch spolu s viacerými mapami a údajmi na úrovni EÚ. V roku 2021 Komisia takisto plánuje predložiť zelenú knihu o starnutí a dlhodobú víziu pre vidiecke oblasti. VR vo svojom Výročnom miestnom a regionálnom barometri, ktorý bude zverejnený v októbri 2020, takisto poskytne číselné údaje a mapy týkajúce sa demografickej situácie v regiónoch.
Závažné demografické výzvy, ktorým čelí Európska únia, sa v mnohých jej oblastiach prejavujú kombináciou týchto troch trendov: poklesom počtu obyvateľov, ich starnutím (spolu s vyššou mierou závislosti) a nízkou pôrodnosťou. Vo vyše 40 % európskych regiónov obyvateľstvo ubúda a podľa prognóz sa počet obyvateľov prevažne vidieckych regiónov do roku 2050 zníži o 7,9 milióna. Obyvateľstvo EÚ je zároveň v priemere najstaršie na svete a predpokladá sa, že do roku 2070 bude tvoriť len 4 % svetovej populácie. Podiel Európy na celosvetovom HDP sa sústavne znižuje.
Pandémia COVID-19 mala na starnúce obyvateľstvo Európy mimoriadny dosah a poukázala na potrebu kvalitnej, fyzicky a cenovo dostupnej zdravotnej a dlhodobej starostlivosti. Aktuálna kríza takisto ukázala, ako veľmi je potrebné odstrániť rozdiely v digitálnej oblasti a vybudovať rozsiahlu digitálnu infraštruktúru.
Európsky výbor regiónov vo svojom uznesení v súvislosti s pracovným programom Európskej komisie na rok 2021 požaduje, aby Európska komisia predložila vedecky podložené hodnotenie vplyvu pandémie COVID-19 na demografické zmeny a zabezpečila, aby budúce rozhodnutia boli prispôsobené miestnym potrebám a špecifikám. Takisto zdôrazňuje význam dostupného vysokokvalitného vzdelávania a odbornej prípravy v rámci reakcie na demografické zmeny a únik mozgov. V tejto súvislosti podporuje sfunkčnenie európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025 súčasne s vytvorením Európskeho výskumného priestoru.
Kontakt:
Lauri Ouvinen
Tel.: +32 473 53 68 87
lauri.ouvinen@cor.europa.eu