Miestni a regionálni politici pociťujú frustráciu z platforiem sociálnych médií a vyzývajú EÚ, aby pomáhala občianskej spoločnosti a miestnym samosprávam pri odhaľovaní dezinformácií.
Európska únia by mala urýchlene zapojiť miestne a regionálne orgány do boja proti dezinformáciám, uviedol Európsky výbor regiónov v správe prijatej 5. decembra. Zhromaždenie EÚ združujúce regionálnych a miestnych politikov takisto apelovalo na EÚ, aby vyvíjala väčší tlak na platformy sociálnych médií, aby na dezinformácie reagovali rýchlejšie, účinnejšie a primeranejšie.
Miestni a regionálni vedúci činitelia vypracovali odporúčania pre akčný plán EÚ o dezinformáciách z vlastnej iniciatívy, a preto tieto návrhy nie sú súčasťou procesu formálneho preskúmania EÚ. Ich jednostranné rozhodnutie zaslať svoje podnety inštitúciám EÚ s rozhodovacou právomocou však podčiarkuje význam, ktorý pripisujú lokalizácii boja proti dezinformáciám, vyvíjaniu väčšieho tlaku na súkromný sektor a vynaloženiu väčšieho úsilia a zdrojov na overovanie a spoluprácu s občianskou spoločnosťou.
Odporúčania vypracoval Randel Länts (EE/SES), poslanec zastupiteľstva obce Viljandi v južnom Estónsku, ktorý sa nazdáva, že „EÚ v súčasnosti pracuje najmä na národnej úrovni, ale proti dezinformáciám treba bojovať aj na miestnej úrovni. Akčný plán prijatý v decembri 2018 dostatočne nezohľadňuje miestnu a regionálnu úroveň, a to aj napriek tomu, že práve tam majú často pôvod problémy, ktoré súvisia s touto problematikou. Niektoré z riešení, ako je vzdelávanie, informovanie a aktivácia občanov, treba iniciovať aj v našich regiónoch a mestách. Väčšina miestnych samospráv však nemá dostatok vedomostí o tom, ako bojovať proti dezinformáciám, a ani postačujúce zdroje či zručnosti. Takže ide o oblasť, v ktorej môže EÚ zasiahnuť a povedať „máme nejaké finančné prostriedky“ a podporiť úsilie o zvýšenie schopnosti odhaľovať nepravdivé informácie a bojovať proti ich šíreniu, čiastočne prostredníctvom rozvoja sietí overovateľov faktov a kompenzovaním týchto občanov, ktorí ako overovatelia faktov preukázali svoju spoľahlivosť.“
Ďalej dodal: „Zároveň je zúfalo nutné, aby spoločnosti prevádzkujúce sociálne médiá pôsobili lokálnejšie. Ich zamestnanci zvyčajne nerozumejú jazyku, ani politickému a kultúrnemu kontextu dezinformačných kampaní, ktoré sa vedú v regiónoch EÚ. A ako vie každý, kto sa niekedy pokúsil nahlásiť dezinformácie či nenávistné prejavy, prevádzkovatelia sociálnych médií nemajú zavedený žiaden rýchly a účinný postup spätnej väzby. Ak svoj prístup nezlepšia dobrovoľne, musíme ich prinútiť prostredníctvom právnej regulácie. VR navrhuje opatrenia, ktoré reagujú na skutočnú povahu dezinformácií: tie pochádzajú z vonkajších aj vnútorných zdrojov, zameriavajú sa na našu miestnu a národnú identitu a sú často výrazne lokalizované. Musíme prinútiť internetové spoločnosti, aby seriózne zápasili s touto realitou – a my musíme urobiť to isté prostredníctvom spolupráce medzi všetkými úrovňami verejnej správy, občianskou spoločnosťou, členmi verejných platforiem a platforiem sociálnych médií.“
V jednom z odporúčaní, ktoré sa týkajú platforiem sociálnych médií, VR vyzýva EÚ, aby prostredníctvom regulácie alebo samoriadenia vyžadovala, aby platformy sociálnych médií vykonávali rozsiahlejšiu osvetovú činnosť s cieľom vzdelávať užívateľov o dezinformáciách a overovaní zdrojov, a aby kontextualizovali príspevky a upozorňovali používateľov na zdroje dezinformácií pred voľbami a počas kríz. Platformy by prispeli k financovaniu sietí overovania faktov a k plateniu jednotlivých overovateľov faktov.
Odporúčania zahŕňajú zásady a myšlienky, ktoré majú za cieľ ochranu osobných slobôd, predchádzanie nadmernej reakcii a vytváranie verejnej podpory. VR v stanovisku varuje, že „bez dostatočnej transparentnosti existuje veľké riziko, že opatrenia na boj proti dezinformáciám sa samy stanú terčmi nepriateľských informačných útokov“, a preto trvá na svojom presvedčení, že „občania musia mať možnosť získať obšírne informácie a byť priebežne informovaní napríklad o ochrane údajov, spracovaní osobných údajov a aspektoch financovania“. „Prípadné šírenie dezinformácií sa musí systematicky a nepretržite monitorovať,“ – „ale nie vždy,“ dodáva a odporúča, aby sa takéto intenzívne monitorovanie obmedzilo na obdobie „pred voľbami, počas kríz a v prípade rýchlych spoločenských zmien“.
Činnosť EÚ proti dezinformáciám spočíva na štyroch pilieroch: zlepšovanie odhaľovania dezinformácií, koordinácia reakcií, mobilizácia súkromného sektora pri prijímaní opatrení a zvyšovanie informovanosti verejnosti.
Opatrenia na boj proti dezinformáciám na úrovni EÚ sa začali v roku 2015 vytvorením pracovnej skupiny s cieľom zlepšiť schopnosť EÚ predvídať dezinformačné aktivity, zaoberať sa nimi a reagovať na ne, posilniť mediálne prostredie v členských i susedských štátoch EÚ a informovať o politikách EÚ v jej východnom susedstve. Rozsah práce EÚ sa odvtedy rozšíril a prehĺbil tak z geografického, ako aj z tematického hľadiska. Podnety od expertnej skupiny na vysokej úrovni v roku 2017 a z verejných konzultácií prispeli v apríli 2018 k prijatiu európskeho prístupu k boju proti dezinformáciám na internete . Platformy sociálnych médií sa odvtedy dohodli na dobrovoľnom kódexe nakladania s dezinformáciami , pričom EÚ varovala, že ak neprijmú primerané opatrenia, mohla by nasledovať právna regulácia tejto oblasti. Akčný plán Európskej komisie proti dezinformáciám bol prijatý v decembri 2018 a v marci 2019 Komisia pred voľbami do Európskeho parlamentu, ktoré sa konali v máji 2019, vytvorila systém včasného varovania.
Kontakt:
Andrew Gardner
tel. +32 473 843 981
andrew.gardner@cor.europa.eu