Vyhlásenie predsedu Karla-Heinza Lambertza pred samitom OSN o klíme, ktorý sa koná 23. septembra 2019 v New Yorku.
Ignorovanie tisícov ľudí, ktorí sú každý týždeň v uliciach a od svetových lídrov žiadajú, aby dodržali sľuby, ktoré dali pri podpise Parížskej dohody OSN o zmene klímy v roku 2015, by bolo nielen environmentálnou katastrofou, ale aj hospodárskou a morálnou chybou. Klimatickí skeptici, ktorí spochybňujú súvislosť medzi ľudským správaním a zmenou klímy nielenže ignorujú vedu, ale prichádzajú aj o hospodárske príležitosti a prehlbujú priepasť medzi ľuďmi a politikou. Vlády na všetkých úrovniach majú povinnosť konať, inak náklady budú musieť znášať budúce generácie.
Veda hovorí jednoznačne: zmena klímy napreduje. Už teraz častejšie zažívame extrémnejšie počasie. Póly a ľadovce sa roztápajú, hladiny morí stúpajú a strata biodiverzity dosahuje novú rekordnú úroveň . Ekonomický argument je rovnako presvedčivý: globále otepľovanie nás každoročne stojí 12 miliárd EUR. Prechodom na bezuhlíkové hospodárstvo sa vytvoria veľmi potrebné pracovné miesta, zvýši sa konkurencieschopnosť EÚ a zníži sa naša energetická závislosť.
Na dnešnej hlavnej konferencii o zmene klímy v New Yorku generálny tajomník OSN Antonio Guterres vyzve na urýchlenie opatrení v oblasti klímy a prijatie záväzku ambicióznejších klimatických cieľov. Svet už dosiahol historicky najambicióznejšiu medzinárodnú dohodu o zmene klímy. Dohodli sme sa na cieľoch, väčšine postupov a vykonávacích pravidlách. Pri našom súčasnom smerovaní sa však globálna teplota do roku 2100 aj tak zvýši o 3 °C. Musíme byť ambicióznejší a pretaviť naše sľuby do konkrétnych výsledkov. Tieto sľuby však nebude možné splniť bez zapojenia miestnych komunít, miest a regiónov.
Polovica svetovej populácie žije v mestách a v roku 2050 tento podiel pravdepodobne dosiahne 70 %. Mestá spotrebúvajú až 80 % energie a produkujú takmer rovnaký podiel globálnych emisií skleníkových plynov. Miestne samosprávy plnia kľúčovú úlohu, pretože zodpovedajú za viac ako 70 % opatrení na zmiernenie nepriaznivých dôsledkov zmeny klímy a až 90 % opatrení na adaptáciu na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy. V správe OSN, ktorá bola uverejnená tento týždeň, sa uvádza, že investície do nízkouhlíkových opatrení v mestách sa do roku 2050 vrátia najmenej v objeme 23,9 bilióna USD .
Miestne samosprávy, mestá a regióny však napriek tejto skutočnosti naďalej nie sú formálne prizvané ku globálnym rozhovorom o klíme. Záväzky a dosiahnuté výsledky miest a regiónov v oblasti klímy sa ešte len musia formálne uznať a zakotviť v Parížskej dohode o zmene klímy. Keďže niektorí tvrdia, že máme len 12 rokov na to, aby sme zmenili smerovanie, je naliehavo potrebné oceniť a zohľadniť ich úsilie. Tieto miestne a regionálne stanovené príspevky majú zásadný význam z hľadiska využívania konkrétnych výsledkov miest a regiónov v oblasti klímy.
Európsky výbor regiónov, zhromaždenie miestnych a regionálnych zástupcov Európskej únie, vie z vlastnej skúsenosti, že mestá a regióny zohrávajú kľúčovú úlohu pri realizácií opatrení v oblasti klímy. Naši členovia majú priame právomoci v hlavných oblastiach súvisiacich s dekarbonizáciou a každodenne sa usilujú o zelené mestské oblasti a zavádzajú širokú škálu udržateľných riešení od dopravy až po výrobu a spotrebu energie, nakladanie s odpadom a ochranu biodiverzity. Miestne samosprávy však nepotrebujú iba uznanie a podporu.
Vyzývame vlády a štáty, aby prevzali a rozšírili Dohovor primátorov a starostov , ktorý dnes podporuje viac ako 9 500 miest, ktoré sa dobrovoľne zaviazali prekročiť energetické a klimatické ciele EÚ. Jeho štruktúrovaný systém technickej a finančnej pomoci pomáha miestnym samosprávam pri ekologickej transformácii. Európska finančná podpora pomocou nástrojov, ako je Európsky nástroj miestnej pomoci v oblasti energie (ELENA) zriadený pred 10 rokmi Európskou investičnou bankou, doteraz zmobilizovala investície v prospech miestnych samospráv v objeme približne 6 miliárd EUR.
Európska únia prostredníctvom tzv. Európskeho ekologického dohovoru stanovila energetickú transformáciu a dekarbonizáciu hospodárstva za svoju prvú prioritu. Európa však musí byť pri svojich energetických a klimatických cieľoch ambicióznejšia a regionálnu politiku EÚ – politiku súdržnosti – musí zachovať ako hlavný nástroj realizácie opatrení v oblasti klímy. Budúci dlhodobý rozpočet EÚ na obdobie po roku 2020, o ktorom sa v súčasnosti rokuje, musí byť v súlade s klimatickými cieľmi a vlády musia skončiť so subvencovaním investícií do fosílnych palív.
Zmena klímy je jednou z najväčších hrozieb, ktorej čelíme, a je nepochybné, že ide o zápas s časom. Je jasné, že globálne otepľovanie nezastavíme jediným opatrením, ale že je potrebné spoločné úsilie všetkých úrovní verejnej správy, podnikov, občianskej spoločnosti a jednotlivcov. Európsky výbor regiónov ešte pred prijatím Parížskej dohody žiadal, aby sa EÚ do roku 2050 stala klimaticky neutrálnou. Ide o cieľ, ktorý si Európa stanovila, ale ktorý zatiaľ nebol zakotvený v právnych predpisoch. Vyzývame štáty na celom svete, aby predložili svoje plány na splnenie tohto zámeru a aby tiež preukázali, ako do neho zapoja a podporia miestne a regionálne samosprávy.
Kontakt:
pressecdr@cor.europa.eu