Európsky výbor regiónov požaduje regulačnú istotu a finančné stimuly na urýchlenie prechodu Európy na čistú energiu. Súčasťou jeho požiadavky je vyčleniť na tento prechod v rámci politiky súdržnosti 4,8 miliardy EUR v záujme ekologizácie uhoľných regiónov.

Komisia pre životné prostredie, klimatické zmeny a energetiku Európskeho výboru regiónov sa zišla na svojej 24. schôdzi v Bukurešti. Tromi hlavnými témami programu rokovania boli opatrenia na pokročenie v plnení Parížskej dohody o zmene klímy, úloha miest a regiónov pri uplatňovaní balíka opatrení EÚ v oblasti čistej energie a ciele udržateľného rozvoja. VR sa v spolupráci s Európskou komisiou, rumunským predsedníctvom Rady EÚ a Združením miest a obcí Rumunska zúčastňuje na 12. konferencii strategického plánu pre energetické technológie s názvom Dosiahnuť energetickú transformáciu na miestnej úrovni , ktorá sa koná od 12. do 14. júna 2019.

Členovia schválili návrh stanoviska na tému Vykonávanie balíka opatrení v oblasti čistej energie: INECP ako nástroj prístupu miestneho a územného riadenia k otázke klímy a aktívnej a pasívnej energie . Jeho spravodajca József Ribányi (HU/EĽS) , podpredseda zastupiteľstva Tolnianskej župy , v tejto súvislosti vyhlásil: „Členské štáty musia kriticky posúdiť svoje súčasné viacúrovňové dialógy o klíme a energetike, aby v nich zabezpečili úzke zapojenie miestnych a regionálnych samospráv, ako sa uvádza v nariadení o riadení energetickej únie. Práve prostredníctvom týchto dialógov sa môžu mestá a regióny, ale aj občianska spoločnosť, podniky a príslušné zainteresované strany zapojiť do formulovania a uplatňovania stratégií a akčných plánov v oblasti energetiky a klímy. Nesmieme zabúdať na to, že mestá a regióny spravujú obrovský fond budov a siete verejnej dopravy, majú priame právomoci v oblasti územného plánovania a obhospodarovania pôdy a fungujú ako regulačné orgány pri decentralizovanej výrobe energie. Ako zhromaždenie zastupujúce mestá a regióny v EÚ sa budeme snažiť prispievať k plneniu národných plánov v oblasti energetiky a klímy, a najmä zapájať sa do viacúrovňových dialógov o klíme a energetike.“

Členovia takisto schválili návrh stanoviska na tému Udržateľná Európa do roku 2030 – opatrenia v nadväznosti na ciele trvalo udržateľného rozvoja OSN, ekologickú transformáciu a Parížsku dohodu o zmene klímy . Spravodajkyňa Sirpa Hertell (FI/EĽS) , poslankyňa zastupiteľstva mesta Espoo, v dokumente požaduje zastrešujúcu stratégiu EÚ v oblasti cieľov udržateľného rozvoja, ktorá by usmerňovala všetky politiky a činnosti EÚ. Ako zdôraznila pani Hertell , „je potrebný systémový prístup, aby sme sa vyhli rozdrobeným a protichodným politikám. Musíme posilniť postavenie miest a regiónov, keďže sa na plnení cieľov udržateľného rozvoja v Európe podieľajú 65 percentami. Z hľadiska realizácie Agendy 2030 je zásadné, aby sa opatrenia zamerané na udržateľný rozvoj v rámci politík v oblasti klímy, energetiky a životného prostredia lokalizovali na miestnej úrovni. VR požaduje, aby sa stanovili integrované a inkluzívne miestne ciele a úlohy, vykonávacie opatrenia a ukazovatele na meranie a monitorovanie pokroku pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja v súlade so zásadou viacúrovňového riadenia.“

Ďalej členovia schválili aj návrh stanoviska na tému Vykonávanie Parížskej dohody prostredníctvom inovatívnej a udržateľnej transformácie energetiky na regionálnej a miestnej úrovni . Spravodajca Witold STĘPIEŃ (PL/EĽS) , poslanec snemu Lodžského vojvodstva, uviedol, že „dosiahnutie Parížskej dohody si vyžaduje vyššie ambície a rýchly prechod na udržateľný a inovačný energetický systém. Zásadný význam má zapojenie európskych miest a regiónov, ako aj občanov, a to vzhľadom na ich právomoci v oblasti výroby, distribúcie a spotreby energie. Vlády jednotlivých krajín by mali považovať miestne a regionálne samosprávy za dôležitých partnerov. Samosprávy by mali mať lepší prístup k finančným prostriedkom, novým technológiám a programom budovania kapacít, aby sa mohla zabezpečiť spravodlivá energetická transformácia v uhoľných regiónoch, ako aj v regiónoch s vysokými emisiami CO ₂ a na ostrovoch v celej Európe.“

Európsky výbor regiónov požaduje vyčleniť v rámci politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027 prostriedky vo výške 4,8 miliardy EUR na podporu udržateľnej transformácie uhoľných regiónov. Podporuje tiež zvýšenie úrovne povolenej štátnej pomoci pre projekty súvisiace s transformáciou energetiky v uhoľných regiónoch, ako aj zvýšenie miery financovania ziskových organizácií v rámci špecializovaných programov EÚ zo 60 % na 70 %. Zhromaždenie miest a regiónov EÚ opätovne vyzýva, aby sa aspoň 30 % budúceho rozpočtu EÚ vyčlenilo na zohľadňovanie politiky v oblasti klímy.

Miestni predstavitelia vyzývajú Európsku komisiu a členské štáty, aby do roku 2030 zvýšili cieľ týkajúci sa zníženia emisií skleníkových plynov zo 40 % na 50 % a cieľ v oblasti energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov na 40 % (v súčasnosti sú tieto ciele stanovené na úrovni 32,5 % a 32 %). Tento krok by mal výrazne prispieť k dosiahnutiu klimaticky neutrálnej Európy do roku 2050.

Členovia diskutovali o  Dohovore primátorov a starostov po roku 2020 , ktorý vypracovala spravodajkyňa Benedetta Brighenti (IT/SES) , poslankyňa mestského zastupiteľstva Castelnuovo Rangone v Modene. V priebehu diskusie sa zdôraznilo, že miestni predstavitelia požadujú väčšiu podporu pre takmer 10 tisíc miest a regiónov, ktoré dobrovoľne uplatňujú akčné plány v oblasti udržateľnej energetiky a klímy (SECAP) v rámci Dohovoru primátorov a starostov, a takisto urýchlené zabezpečenie komplementárnosti medzi vnútroštátne stanovenými príspevkami a miestne/regionálne stanovenými príspevkami v rámci Parížskej dohody o zmene klímy.

Poznámka pre redaktorov:

Ak máte záujem stiahnuť si snímky zo schôdze komisie ENVE, kliknite na tento odkaz .

Ak máte záujem stiahnuť si snímky z konferencie strategického plánu pre energetické technológie, kliknite na tento odkaz .

Všetky dokumenty zo schôdze komisie ENVE si môžete stiahnuť tu .

Národné plány v oblasti energetiky a klímy majú zahŕňať stratégie a opatrenia v oblasti energetiky a klímy na roky 2021 – 2030, ktorými členské štáty prispejú k dosiahnutiu cieľov EÚ do roku 2030. Členské štáty mali svoje návrhy týchto plánov predložiť do konca roku 2018. Teraz musia vypracovať a do 31. decembra 2019 predložiť ich konečné verzie. V legislatívnom uznesení o riadení energetickej únie prijatom v novembri 2018 sa členské štáty vyzývajú, aby zaviedli viacúrovňové dialógy o klíme a energetike, do ktorých by boli zapojené miestne a regionálne samosprávy.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o riadení energetickej únie si môžete prečítať na tomto odkaze .

VR sa rozhodol prispieť k diskusnému dokumentu Európskej komisie Smerom k udržateľnej Európe do roku 2030 , ktorý bol zverejnený v januári 2019, už druhým stanoviskom, a to na tému Ciele udržateľného rozvoja: základ dlhodobej stratégie EÚ pre udržateľnú Európu do roku 2030 . Jeho spravodajcom je Arnoldas Abramavičius (LT/EĽS) , poslanec okresného zastupiteľstva Zarasai a vedúci litovskej delegácie vo VR. Stanovisko bude prijaté na nasledujúcom plenárnom zasadnutí VR 26. – 27. júna 2019.

Podľa Spoločného výskumného centra EÚ sa čierne a hnedé uhlie ťaží v 41 regiónoch v 12 členských štátoch. V uhoľnom priemysle je priamo zamestnaných približne 240 tisíc osôb. Najvyššia miera zamestnanosti v sektore ťažby uhlia je v Poľsku (vyše 99 tisíc), nasleduje Nemecko (25 tisíc), Česká republika (18 tisíc), Rumunsko (15 tisíc) a Bulharsko (12 tisíc).

Jedným z hlavných návrhov stanoviska komisie pre hospodársku politiku (ECON) na tému Sociálno-ekonomická štrukturálna transformácia uhoľných regiónov v Európe , ktoré vypracoval spravodajca Mark Speich (DE/EĽS) , štátny tajomník spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko pre spolkové, európske a medzinárodné záležitosti, je požiadavka vyčleniť v rámci politiky súdržnosti prostriedky vo výške 4,8 miliardy EUR na podporu transformácie uhoľných regiónov v záujme ich ekologizácie.

Kontakt: David Crous | david.crous@cor.europa.eu | +32 (0) 470 88 10 37