Poslanec zastupiteľstva obce Signa (Florencia) a bývalý predseda regiónu Toskánsko (2010 – 2020) Enrico Rossi (IT/SES) odpovedá na šesť otázok v súvislosti so svojím stanoviskom o európskej iniciatíve „vlna obnovy“, ktoré v marci prijal Európsky výbor regiónov. Vlna obnovy, ktorú Európska komisia rozbehla 14. októbra 2020 s cieľom zlepšiť energetickú hospodárnosť fondu budov Únie, prestavuje dôležitý míľnik v pláne realizácie Európskej zelenej dohody . Keďže budovy spotrebúvajú 40 % energie a produkujú 36 % emisií skleníkových plynov v Európe, ich obnova má kľúčový význam, ak má EÚ do roku 2050 dosiahnuť klimatickú neutralitu. Prostredníctvom stanoviska Enrica Rossiho mestá a regióny žiadajú revíziu systémov štátnej pomoci a pružnejšie rozpočtové pravidlá v snahe dosiahnuť maximálnu efektívnosť investícií a obnovy. Okrem toho požadujú, aby sa ciele v oblasti obnovy budov stanovili aj na nižšej než celoštátnej úrovni a aby sa do projektov obnovy budov začlenili obnoviteľné zdroje energie. VR a Európska komisia práve podpísali akčný plán na urýchlenie obnovy a dekarbonizácie fondu budov EÚ.
Pán Rossi, Vy ste pochopili význam tejto témy a začali ste sa vlnou obnovy zaoberať už pred niekoľkými mesiacmi, ešte pred zverejnením dokumentu Európskej komisie. Prečo je táto stratégia podľa Vás v roku 2021 dôležitá pre európske mestá a regióny?
Myslím si, že vlna obnovy je kľúčom k úspechu Európskej zelenej dohody a dôkladnej hospodárskej a sociálnej obnovy Európy. Mestá a regióny musia tejto stratégii venovať zvýšenú pozornosť z dvoch dôvodov.
Prvým je nepochybne boj proti zmene klímy. V súčasnosti sú budovy v Európe zodpovedné za 40 % spotreby energie a 36 % emisií skleníkových plynov. Je zrejmé, že na dosiahnutie cieľa klimatickej neutrality do roku 2050 bude potrebná skutočná revolúcia v územnom plánovaní a architektúre miest, kde sa už od navrhovania projektov treba zamerať na ekologickú a udržateľnú transformáciu našich území, a to aj prostredníctvom propagovania a podpory opätovného využívania materiálov.
Druhou motiváciou je hospodárska obnova zameraná na odstraňovanie nerovností. Vlna obnovy ponúka príležitosť znovu naštartovať hnacie sily ekonomiky, vytvoriť pracovné miesta a obnoviť priestory v našich mestách. Odhaduje sa, že jej realizácia by mohla priniesť približne 4 milióny nových pracovných miest. Táto stratégia je zároveň ideálnym nástrojom na investovanie do sociálneho bývania a verejných budov od nemocníc až po školy, a tým aj do hospodárskeho rozvoja, energetickej udržateľnosti a posilňovania sociálnej súdržnosti a solidarity.
Vlna obnovy sa považuje za pekný príklad tzv. zelenej obnovy, pri ktorej sa rozhodnutia v súvislosti s klímou spájajú s potrebou znovu rozbehnúť miestne hospodárstvo. Aké podmienky sú potrebné na to, aby sa tieto ambície stali skutočnosťou?
Európska únia bude mať v nadchádzajúcich rokoch k dispozícii mimoriadne zdroje, ak počítame viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027 a program NextGenerationEU , známy aj ako plán obnovy. Spolu predstavujú približne 1 800 miliárd EUR. Ak však chceme tento obrovský objem prostriedkov a príležitosti, ktoré ponúka vlna obnovy, naplno využiť, musia byť do plánovania a zavádzania národných plánov obnovy a odolnosti zapojené aj regióny a mestá.
Dôrazne požadujeme viacúrovňové riadenie, a to aj v oblasti financovania. Veľmi užitočný by bol najmä nástroj technickej pomoci, ktorý by bol pri zavádzaní stratégie dostupný pre všetky regionálne a miestne samosprávy, ako aj pružnejšie rozpočtové pravidlá pre orgány verejnej správy. Mám na mysli decentralizovanú verziu Európskeho nástroja miestnej pomoci v oblasti energie ( ELENA ) Európskej investičnej banky (EIB) a väčšiu súčinnosť medzi EIB a programom EÚ pre výskum a inováciu Horizont Európa , aby sa mohlo prejsť od osvedčených postupov k rozsiahlym investíciám. EIB sa musí stať klimatickou bankou Európskej únie a musí uľahčovať prístup k financiám, a to aj prostredníctvom decentralizačných opatrení v regiónoch, podľa možnosti podľa vzoru regionálnych jednotných kontaktných miest alebo ad hoc kancelárií zameraných na konkrétne projekty.
Keď sa hovorí o vlne obnovy, hneď sa nám vybavia budovy, ale vo Vašom stanovisku sa veľa hovorí aj o štvrtiach a mestách. Prečo je podľa Vás tento rozmer taký dôležitý?
Stratégie energetickej efektívnosti sa doteraz zameriavali na jednotlivé budovy, ak nie priam na jednotlivé byty. Vďaka vlne obnovy však máme príležitosť zmeniť rozsah intervencie. Ak má byť táto stratégia skutočne účinná, musí dokázať rozšíriť zelenú vlnu na celé štvrte. Preto vítame oznámenie Komisie, v ktorom sa vyzdvihuje význam prístupu zameraného na menšie územné celky a energetické spoločenstvá.
Máme jedinečnú príležitosť v rámci ambicióznej stratégie obehového hospodárstva podporovať obnovu miest, a pri tom vôbec nezaberať ďalšiu pôdu a čoraz viac využívať riešenia inšpirované prírodou.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula Von der Leyen spustila nedávno iniciatívu s názvom „ nový európsky Bauhaus “. Ako táto iniciatíva súvisí s vlnou obnovy?
Nový európsky Bauhaus je veľmi zaujímavá myšlienka, ktorá môže vdýchnuť dušu obnove miest a radikálne pretvoriť naše štvrte, predmestia a historické centrá. Myslím si, že nový európsky Bauhaus a vlna obnovy môžu mať niekoľko spoločných menovateľov, o ktorých sme už hovorili: prístup zameraný na menšie územné celky a energetické spoločenstvá, zapojenie regiónov a miest a občanov. Pri veľkej transformácii, ktorú má zabezpečiť Európska zelená dohoda , môžeme využiť tvorivý potenciál najlepších mozgov, aké Európa má.
Vo svojom stanovisku vyzývate na posilnenie spolupráce v rámci vlny obnovy medzi Európskym výborom regiónov a ostatnými európskymi inštitúciami počnúc Komisiou. Čo môže VR urobiť na propagáciu a podporu realizácie vlny obnovy?
Poslaním výboru je sprostredkovávať v rozhodovacom a legislatívnom procese EÚ názory regiónov a miest vrátane vidieckych a okrajovejších regiónov. Vlna obnovy sa stretla s veľkým záujmom, najmä zo strany Komisie, ktorá uznáva, že miestne a regionálne samosprávy sú pri zavádzaní stratégie do praxe nevyhnutnou úrovňou verejnej správy. Obe inštitúcie práve podpísali akčný plán posilnenej spolupráce s cieľom urýchliť zavedenie politík zelenej dohody a vytvoriť podmienky, pokiaľ ide o politickú vôľu, technickú kapacitu a čerpanie finančných prostriedkov EÚ a členských štátov. Akčný plán by mal tiež zabezpečiť, aby sa nové právne predpisy mohli začať rýchlo uplatňovať vďaka anticipácii možných problémov a prekážok pri prechode z úrovne EÚ na národnú, regionálnu a miestnu úroveň a tiež aby sa čo najviac využili iniciatívy zdola, podporovali synergie medzi rôznymi úrovňami riadenia a upevňovali vzťahy medzi občanmi.
Zdôrazňujete, že stratégia vlny obnovy musí byť založená nielen na Európskej zelenej dohode, ale aj na Európskom pilieri sociálnych práv. Aký dôležitý je v tejto mestskej revolúcii sociálny rozmer?
Sociálny rozmer má zásadný význam. Boj proti klimatickej kríze musí byť bojom proti nerovnosti a za sociálnu spravodlivosť. Na nikoho nesmieme zabudnúť. 17 % Európanov žije v preplnených bytoch a 34 miliónov občanov sa nachádza v situácii energetickej chudoby. Vlna obnovy by mala prispieť k tomu, aby sa právo každého človeka na cenovo dostupné a zdravé bývanie zaručilo v praxi. Je to zásada 19 Európskeho piliera sociálnych práv . Napríklad je potrebné zamedziť javu vysťahovávania pre renovácie, v dôsledku ktorých sú mnohí ľudia nútení opustiť svoje domovy, pretože nie sú schopní vyrovnať sa so zvýšením nájomného po rekonštrukcii, ktorú chceli vlastníci.
Okrem toho je pre mnohé naše podniky ťažké čeliť výzvam spojeným so zmenami a našu pracovnú silu musíme chrániť podporovaním sociálne udržateľných spôsobov rekvalifikácie. Celému sektoru stavebníctva treba pomôcť vyplniť medzery v znalostiach, zručnostiach a technológiách a uľahčiť zakladanie nových inovatívnych podnikov.
Kontakt:
PresseCdr@cor.europa.eu