Ak chcete získať automatický preklad nasledujúceho textu, kliknite sem.
Regiónom treba pomôcť zvládnuť dôsledky brexitu  

Miestne a regionálne orgány v Európskej únii nesmú byť odkázané čeliť výzvam spojeným s brexitom samy, upozornil Európsky výbor regiónov (VR) 17. mája v uznesení, v ktorom vyjadril sklamanie z nedostatočného pokroku v rokovaniach medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ.

V tomto uznesení , ktoré bolo jednomyseľne prijaté, sa zdôrazňu je, že na ostrove Írsko nesmie vzniknúť tvrdá hranica. Výbor tiež zastáva názor, že v snahe zmierniť negatívne dôsledky brexitu na regionálne hospodárstvo by EÚ mala zachovať silnú politiku regionálneho rozvoja a mohla by využiť svoju poľnohospodársku a rybársku politiku a pravdepodobne stanoviť pružnejšie pravidlá štátnej pomoci. VR takisto vyzýva Európsku komisiu, aby posúdila prípadnú potrebu vytvoriť stabilizačný fond pre regióny, ktoré budú najviac negatívne postihnuté vystúpením Spojeného kráľovstva z EÚ.

VR nemá v rokovaniach žiadnu oficiálnu úlohu, ale niektorí jeho členovia a orgány, ktoré zastupujú, prijmú oficiálne stanoviská vo svojich vnútroštátnych právnych rámcoch, napríklad v oblasti obchodu.

Predseda VR Karl-Heinz Lambertz vyhlásil: „Odchod Spojeného kráľovstva z EÚ od 29. marca 2019 môže spôsobiť veľké problémy miestnym a regionálnym samospráva v celej EÚ. Doposiaľ sa dôsledkom brexitu pre európske regióny a mestá nevenovala v rokovaniach dostatočná pozornosť. Keďže predstava o budúcich vzťahoch medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ je zatiaľ nejasná, miestnym a regionálnym orgánom sa ťažko plánuje. Východiskovým bodom však musí byť zamedziť vzniku tvrdej hranice v Írsku a pokračovať v programoch EÚ ako EÚ PEACE a Interreg, ktoré od podpísania Veľkopiatkovej dohody pomáhali budovať mier.“

Ďalej uviedol: „Toto je chvíľa, keď treba zaujať pragmatický prístup, tak v rokovaniach, ako aj pri navrhovaní rozpočtu EÚ na obdobie po brexite. Namiesto toho sa navrhuje znížiť prostriedky nášho najdôležitejšieho fondu pre solidaritu a investície – politiky súdržnosti – a už teraz je jasné, že na zmiernenie dôsledkov brexitu budú použité prostriedky určené na sociálnu, poľnohospodársku a rybársku politiku.“

Predseda Lambertz a zástupcovia piatich politických skupín VR vycestujú 22. mája do Dublinu a odtiaľ 23. mája do Severného Írska, kde sa stretnú so zástupcami združenia miestnej samosprávy a miestnych podnikov a navštívia hranicu.

Z prieskumu , ktorý VR uskutočnil medzi svojimi členmi, a  prieskumu realizovaného v spolupráci so združením Eurochambres v širšom okruhu miestnych a regionálnych orgánov a obchodných komôr v celej EÚ vyplynulo, že obzvlášť ťažké hospodárske dôsledky brexitu sa po Spojenom kráľovstve očakávajú v Írsku. Podľa týchto prieskumov a akademickej štúdie vypracovanej na objednávku VR sa ďalšie obzvlášť zraniteľné regióny nachádzajú v Nemecku, Holandsku, Belgicku a Francúzsku. Práce VR upozorňujú aj na to, že väčšine regiónov sa doposiaľ nepodarilo posúdiť možný vplyv odchodu Spojeného kráľovstva, najmä vzhľadom na neistotu v súvislosti s rokovaniami a budúcimi vzťahmi s EÚ.

Táto snaha VR zmapovať dôsledky brexitu vyplýva z jeho záväzku zakotvenom v uznesení, ktoré bolo prijaté v  marci 2017 . Výbor sa v ňom zaviazal, že „posilní svoj dialóg s miestnymi a regionálnymi samosprávami, ktorých sa tento proces najviac týka, a to s cieľom poskytnúť vyjednávačom EÚ ucelený obraz o meniacej sa situácii na miestnej a regionálnej úrovni“.

Poznámky pre redaktorov :

Uznesenie o dôsledkoch vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie pre miestne a regionálne orgány EÚ, ktoré VR prijal 17. mája a pozmeňovacíe návrhy k nemu, poukazujú na celý rad hospodárskych, sociálnych a politických problémov spojených s očakávaným odchodom Spojeného kráľovstva z EÚ. Okrem iného ide aj o postavenie občanov EÚ v Spojenom kráľovstve a o postavenie britských občanov v EÚ, pre ktorých VR žiada ubezpečenie, aby budúce zmeny v politike v členských štátoch EÚ alebo Spojenom kráľovstve neohrozili ich práva. Tieto práva zahŕňajú „právo na zdravotnú starostlivosť a vzájomné uznávanie príspevkov na sociálne zabezpečenie“. V uznesení sa osobitne zdôrazňujú hospodárske problémy spojené s prístavmi, Gibraltárom a najvzdialenejšími regiónmi EÚ, ktorých silná závislosť od britskej ekonomiky si možno bude vyžadovať osobitné opatrenia. Okrem toho v ňom výbor uvažuje, ako by mohli vyzerať budúce vzťahy EÚ so Spojeným kráľovstvom. Navrhuje, aby sa miestne a regionálne samosprávy Spojeného kráľovstva mohli zúčastňovať na programoch spolupráce takým istým spôsobom, ako to robia Nórsko a Island, a aby sa na uľahčenie spolupráce s mestami a regiónmi v Spojenom kráľovstve mohli využiť niektoré existujúce nástroje EÚ, napríklad makroregionálne stratégieeurópske zoskupenia územnej spolupráce. Bolo by to súčasťou ambicióznej dohody ustanovujúcej „skutočné partnerstvo medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom, ktorá bude zahŕňať obchod a hospodárske vzťahy“. VR takisto konštatuje, že „je v záujme“ miest a regiónov EÚ-27, aby sa Spojené kráľovstvo mohlo zúčastňovať na určitých programoch, „najmä v oblasti vzdelávania, kultúry, výskumu a inovácií“, a spolupracovať s príslušnými agentúrami EÚ a tiež „aby sa zachovali blízke vzťahy so zreteľom na bezpečnosť a správu hraníc a riadenie migrácie“. VR, ktorý zriadil medziregionálnu skupinu pre regióny najviac zasiahnuté brexitom, vyjadril presvedčenie, „že má najlepšiu pozíciu na to, aby vypracoval a realizoval inštitucionálne mechanizmy na podporu pravidelných konzultácií a interakcie s miestnymi samosprávami a decentralizovanými parlamentmi a zhromaždeniami v Spojenom kráľovstve“.

• VR v uznesení rozvíja svoj postoj, ktorý zaujal už v marci 2017 v nadväznosti na príhovor hlavného vyjednávača EÚ komisára Michela Barniera a diskusiu s ním. Za uplynulých 14 mesiacov VR uskutočnil v spolupráci so svojimi členmi, miestnymi a regionálnymi orgánmi a miestnymi obchodnými komorami celý rad prieskumov a zadal vypracovanie štúdie o dôsledkoch brexitu pre regionálne hospodárstva. Okrem toho zorganizoval 30. novembra dvojhodinovú diskusiu o brexite a uskutočnil politické konzultácie so svojimi partnermi v Anglicku a Walese, ako aj v Škótsku a Severnom Írsku, a tiež diskusie v rámci EÚ-27.

• Problémy, ktoré by sa podľa VR mali v rokovaniach medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ vyriešiť, uviedol výbor v uznesení, ktoré bolo prijaté na plenárnom zasadnutí v marci 2017 a v ktorom nadovšetko zdôrazňoval, že „žiadna dohoda medzi nečlenským štátom a EÚ nemôže byť lepšia ako členstvo v EÚ“. VR požadoval, aby sa zaviedli „dočasné opatrenia s cieľom minimalizovať narušenie súčasných dlhotrvajúcich projektov v oblasti výskumu a vývoja, a tým aj miestnych hospodárstiev“, a tiež aby sa venovala „osobitná pozornosť možným opatreniam na zmiernenie následkov pre všetky dotknuté regióny a miestne orgány“. Upozorňoval tiež, „že by sa malo objasniť, či súčasné energetické projekty Spojeného kráľovstva, najmä tie, ktoré iniciovali miestne a regionálne orgány alebo boli na ne zamerané a ktorých cieľom bolo zníženie emisií CO2 a udržateľné dodávky energie, budú naďalej oprávnené na financovanie EIB, EFSINPE“. Pokiaľ ide o programy EÚ v oblasti mládeže a vzdelávania a v oblasti výskumu a vývoja, VR vyzval, „aby zvážili vhodné riešenia prostredníctvom tzv. prístupu partnerských krajín, ktorý umožňuje začlenenie tretích krajín na základe dvojstranných dohôd s EÚ“. Okrem toho navrhol, aby sa vystúpenie Spojeného kráľovstva využilo ako „príležitosť na vybudovanie spravodlivejšej, lepšej a inkluzívnejšej EÚ“ a „príležitosť na uskutočnenie hĺbkovej reformy rozpočtu EÚ, pričom je potrebné zohľadniť potreby miestnych a regionálnych samospráv“.

Kontakt:

Andrew Gardner

Tel. +32 473 843 981

andrew.gardner@cor.europa.eu