Európska únia musí v rozsiahlejšej miere podporiť mestá a regióny a krajiny ležiace na hraniciach EÚ, ktoré sa ako prvé musia vyrovnávať so zvládaním migrácie, uviedol 22. marca Európsky výbor regiónov. Zhromaždenie Európskej únie združujúce miestnych a regionálnych politikov vyjadrilo obavy najmä v súvislosti s výzvami, ktorým čelia ostrovy a pobrežné regióny v oblasti Stredozemného mora, a žiadalo väčšiu spoločnú zodpovednosť európskych štátov a viac investícií.
Združenie vyzvalo miestne a regionálne orgány, aby sa so zreteľom na úlohu, ktorú zohrávajú v oblasti starostlivosti o nových migrantov a následne ich integrácie, v každej etape zapájali do vytvárania a vykonávania politík EÚ týkajúcich sa migrácie. Európsky výbor regiónov požaduje viac finančných prostriedkov, poskytovanie odbornej prípravy a technickú pomoc pre mestá a regióny a okrem toho navrhuje, aby EÚ zvážila možnosť „presunúť zodpovednosť za skúmanie žiadostí o udelenie azylu z vnútroštátnej úrovne na úroveň EÚ.“
Odporúčania sú zahrnuté v stanovisku, ktoré vypracoval delegát mesta Palaio Faliro nachádzajúceho sa neďaleko Atén Dimitrios Kalogeropoulos (EL/EĽS), a boli prijaté krátko po diskusii s európskym komisárom pre migráciu, vnútorné záležitosti a občianstvo Dimitrisom Avramopoulosom .
Predseda Európskeho výboru regiónov (VR) Karl-Heinz Lambertz vyhlásil, že „miestne a regionálne správy sú najexponovanejšie, pokiaľ ide o prijímanie, riadenie a integráciu migrantov a utečencov, a preto potrebujú väčšiu podporu. Každý členský štát EÚ musí niesť svoj vlastný podiel zodpovednosti, aby sa zabránilo tomu, že riešenie tejto otázky je ponechané len na niektoré krajiny a spoločenstvá. Migranti a utečenci nie sú čísla. Sú to ľudia, ktorým by sa mala poskytnúť ochrana. Ide o celoeurópsku výzvu, ktorá si vyžaduje európske investície. Preto sa musí zvýšiť rozpočet EÚ po roku 2020 a regionálne fondy EÚ (jej politika súdržnosti, ktorá podporuje sociálne začlenenie) musia naďalej zostať silnými piliermi, pokiaľ ide o budúcnosť Európy.“
Komisár Avramopoulos vo svojom vystúpení počas diskusie v pléne uviedol, že je potrebné „ radikálne nové vnímanie “, pokiaľ ide o integráciu migrantov v Európe vo všetkých politických oblastiach, a taktiež treba zlepšiť prístup k fondom EÚ pre mestá a regióny. „Miestne a regionálne orgány zohrávajú pozitívnu úlohu pri vytváraní priestoru pre výmeny medzi migrantmi a spoločnosťami a zabezpečujú sociálne začlenenie a aktívnu účasť na spoločenskom dianí hostiteľskej spoločnosti. No nemôžete a nemali by ste to robiť osamotene.“
Podľa pána Kalogeropoulosa „majú miestni a regionálni vedúci predstavitelia vo všeobecnosti pocit, že EÚ počas uplynulých dvoch rokov vykročila správnym smerom, no v praktickej rovine pretrvávajú ťažkosti, pokiaľ ide o miestne spoločenstvá, ako aj utečencov a migrantov. Sociálne napätie je veľké a miestne a regionálne orgány sa ho snažia zmierňovať, pričom úroveň konzultácii a koordinácie medzi jednotlivými orgánmi verejnej správy na miestnej a vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ a s MVO je naďalej nízka. Nepodarilo sa v plnej miere dosiahnuť cieľ EÚ, aby sa pre utečencov a migrantov vytvorili vhodné podmienky na rýchle posúdenie žiadostí o udelenie azylu a členské štáty ignorujú dohody o spravodlivom premiestnení žiadateľov o azyl v rámci EÚ. Musíme urýchlene prijať dlhodobý záväzok, a to zo strany národných vlád, ako aj EÚ, a zvýšiť objem finančných prostriedkov pre mestá a regióny s cieľom realizovať komplexnú politiku umožňujúcu riešiť otázku migrácie.“
Diskusia upriamila pozornosť aj na celosvetové trendy, skúsenosti utečencov a na úsilie integrovať nových migrantov v Európe na trhu práce. S príhovorom vystúpila zástupkyňa generálneho riaditeľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu Laura Thompson , zástupkyňa Asociácie nemeckých obchodných komôr Elisabeth Barke a utečenka a členka Európskej poradnej rady pre migrantov Anila Noor .
Poznámky pre redaktorov :
• Stanovisko na tému Realizácia európskej migračnej agendy sa zaoberá pokrokom, ktorý EÚ dosiahla od roku 2015 pri napĺňaní svojich priorít v oblasti migračnej politiky. VR podporuje mnohé opatrenia, ktoré prijala EÚ, a reformu súčasného azylového systému považuje za „zásadnú“. Upozorňuje však na nedostatky a na potrebu prijať radikálnejšie opatrenia, najmä pokiaľ ide o to, aby sa zmiernil tlak na najviac postihnuté ostrovy a regióny a riešili sa ťažkosti v spojitosti s posudzovaním žiadostí o udelenie azylu. Zasadzuje sa za to, aby sa zvážila možnosť „presunúť zodpovednosť za posúdenie žiadostí o udelenie azylu“ z vnútroštátnej úrovne na úroveň EÚ. V stanovisku sa uvádza, že miestne a regionálne orgány potrebujú viac finančných prostriedkov a žiada sa v ňom, aby tieto orgány boli zapájané do každej etapy vypracúvania a realizácie migračnej agendy. Výbor poukazuje na to, že by sa mali rozšíriť právomoci novej agentúry EÚ (Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž), a mala by sa posilniť námorná operácia EÚ (Sophia), a zdôrazňuje, že treba pracovať na vytvorení „koherentného akčného plánu“, ktorý bude schopný zabrániť pašovaniu a obchodovaniu s otrokmi spojeného s migráciu, ku ktorému začalo dochádzať v severnej Afrike. Podporuje prístup založený na hotspotoch s cieľom riadiť mimoriadne migračné toky, prostredníctvom ktorého by agentúry EÚ mohli rýchlo reagovať a pomôcť členským štátom EÚ najviac zasiahnutým migráciou. Domnieva sa, že hotspoty v krajinách mimo EÚ by mohli byť „dôležité“ ako spôsob vytvárania „bezpečných trás“ pre migráciu. Konštatuje však, že k vytvoreniu usmernení pre riadiacich pracovníkov hotspotov musia prispieť aj miestne a regionálne orgány.
• VR v roku 2015 prijal stanovisko na tému Európska migračná agenda. Odvtedy prijal odporúčania pre reformu spoločného európskeho azylového systému, zákonnú migráciu a integráciu prisťahovalcov. V odporúčaniach týkajúcich sa boja proti radikalizácii sa zaoberal obavami súvisiacimi s hrozbami marginalizácie.
• Predseda Lambertz vo svojom liste z 21. februára 2018 adresovanom predsedovi Európskej rady Donaldovi Tuskovi žiadal, aby sa prijal taký rozpočet po roku 2020, ktorý bude schopný naplniť ambície Európy. Európsky výbor regiónov požaduje, aby sa budúci rozpočet „zvýšil o 1,3 % hrubého národného dôchodku 27 členských štátov EÚ ako výdavkový strop prostredníctvom príspevkov členských štátov a nových vlastných zdrojov EÚ.“ Predseda Lambertz označil politiku súdržnosti EÚ za „najúčinnejší prostriedok EÚ na riešenie aktuálnych výziev, ako sú opatrenia zamerané na klímu, migrácia, udržateľný rast, výskum a inovácia.“
• Vonkajší investičný plán EÚ bol vypracovaný s cieľom podporiť investície v susedstve EÚ a Afrike, najmä v krajinách s nestabilnou situáciou resp. v krajinách postihnutých konfliktami a násilím, pričom niektoré z týchto krajín sú práve krajinami pôvodu neregulárnych migrantov. Európska komisia prispieva na tento plán finančnými prostriedkami vo výške 4,1 miliardy EUR a jej cieľom je do roku 2020 zvýšiť objem investícií na viac ako 44 miliárd EUR.
• Podľa zistení nedávnej štúdie Európskej komisie o celosvetovej migrácii dochádza vo svete k trvalému nárastu počtu migrujúceho obyvateľstva. Hoci sa zvyšuje počet ľudí nútených opustiť svoj domov z dôvodu konfliktu alebo prenasledovania, závažnejším dôvodom migrácie sú environmentálne katastrofy. Charakter migrácie sa celkovo stal zložitejším, pričom hospodársky rozvoj migráciu urýchľuje v krátkodobom horizonte. Migrácia sa stala výnosným obchodom a digitálna technológia ju uľahčuje. Migrácia je celkovo primárne mestským javom, pričom jeden z piatich migrantov žije v dvadsiatich najväčších mestách na svete. Viac ako polovica migrantov, ktorí prišli do EÚ, tak urobila s cieľom zlúčenia so svojimi rodinnými príslušníkmi alebo na základe humanitárnych dôvodov. Vysoko kvalifikovaní migranti prichádzajú skôr do ostatných krajín OECD, ako do EÚ. Počet neregulárnych migrantov prichádzajúcich po mori výrazne klesol (160 000 osôb v roku 2017), no prisťahovalectvo je naďalej druhou najväčšou obavou Európanov (po terorizme). V rokoch 2014 až 2016 sa prisťahovalectva obávali najviac.
Kontakt:
Andrew Gardner
Tel. +32 473 843 981
andrew.gardner@cor.europa.eu