Ak chcete získať automatický preklad nasledujúceho textu, kliknite sem.
Kritické suroviny a ich význam pre budúcnosť Európy  

Isolde Riesová, prvá podpredsedníčka Krajinského snemu Sárska, v tomto rozhovore odpovedá na päť otázok týkajúcich sa jej stanoviska k akčnému plánu pre kritické suroviny, ktoré sa má prijať na plenárnom zasadnutí Výboru regiónov 17. marca.

V septembri 2020 predložila Európska komisia akčný plán pre kritické suroviny , ktorý je predmetom stanoviska Isolde Riesovej . Komisia považuje suroviny za kritické vtedy, ak majú kľúčový hospodársky význam, ale nie je možné ich spoľahlivo ťažiť v EÚ, a preto sa musia z väčšej časti dovážať. EÚ je mimoriadne závislá od dovozu z iných krajín najmä v prípade surovín, ktoré sú dôležité na rozvoj digitalizácie a perspektívnych technológií. V stanovisku k akčnému plánu pre kritické suroviny sa uvádza, že pri ďalšom zabezpečovaní európskych zásob kritických surovín by mali kľúčovú úlohu zohrávať aj miestne a regionálne samosprávy, keďže v EÚ sa má rozširovať ťažba a zlepšovať recyklácia kritických surovín.

Vo Vašom stanovisku ide hlavne o zabezpečenie budúcich zásob kritických surovín v Európskej únii. Aké konkrétne opatrenia by mala EÚ prijať na to, aby chránila dodávateľské reťazce súvisiace s kritickými surovinami a zväčšila ich nezávislosť od tretích krajín?

Z ekonomického hľadiska je správne a dôležité, aby sa Výbor regiónov zaoberal oznámením o odolnosti v oblasti kritických surovín, ktoré Európska komisia uverejnila začiatkom septembra minulého roka. Moderné hospodárstva s dlhými hodnotovými reťazcami nemôžu trvalo fungovať bez spoľahlivých, bezpečných, konkurencieschopných a environmentálne vhodných dodávok surovín. Účinnejším využívaním zdrojov, udržateľnými výrobkami a inováciami musíme zmenšiť závislosť EÚ od kritických surovín. Domáca ťažba surovín v EÚ by sa mala politicky a finančne podporovať a zdroje z tretích krajín by sa mali diverzifikovať. Medzinárodnými dohodami sa musia zabezpečiť environmentálne a sociálne normy, ale aj vysledovateľnosť dodávateľských a obchodných reťazcov. Okrem toho vítam aj Európsku alianciu pre suroviny, ktorú Európska komisia zriadila so zástupcami priemyslu, výskumu, členských štátov a občianskej spoločnosti. Táto iniciatíva môže významne prispieť k podpore technického know-how, inovácií a investícií.

Ako by mohla Európska únia prispieť k väčšej zodpovednosti v dodávateľských reťazcoch a lepšiemu využívaniu surovín?

V surovinových dodávateľských reťazcoch sa nepochybne vyskytujú nedostatky. Potrebujeme strategické prístupy, napríklad primerané skladové zásoby, aby sa zabránilo prerušeniam výroby a dodávok. Potrebné sú aj alternatívne zdroje dodávok surovín, ale taktiež užšie partnerstvá subjektov zainteresovaných v oblasti kritických surovín. Spolupráca s partnermi však musí zahŕňať aj zodpovedné obstarávanie. Vysoká koncentrácia ponuky v krajinách s nedostatočnými sociálnymi a environmentálnymi normami predstavuje nielen ohrozenie bezpečnosti dodávok, ale môže prehlbovať aj sociálne a environmentálne problémy. V prvom rade sa preto treba usilovať o medzinárodné dohody na úrovni WTO zamerané na zabezpečenie vysokej úrovne transparentnosti dodávateľských a obchodných reťazcov. Následne by sa mali čo najskôr začať rokovania o systematickom zlepšovaní týchto noriem.

Ako možno vo výrobných procesoch zvýšiť efektívnosť využívania zdrojov a zlepšiť obehovosť?

Zlepšovanie efektívnosti využívania surovín a efektívnosti následných výrobných procesov má prirodzene veľký význam, pretože sa tým najlepšie dosiahne zosúladenie cieľov konkurencieschopnosti a environmentálnej udržateľnosti. V Európe sa za „odpad“ často považujú cenné zdroje a kritické suroviny. Recyklované materiály by sa preto mali používať v oveľa väčšom rozsahu, aby sa obmedzilo používanie prvotných a kritických surovín. S touto požiadavkou sa obraciame zároveň na výrobcov, distribútorov aj spotrebiteľov.

Akú úlohu môžu pri zvyšovaní ťažby surovín v EÚ zohrávať mestá a regióny, a najmä európske banské regióny?

Regionálne a miestne samosprávy majú v akčnom pláne pre suroviny, ktorý predstavila Európska komisia, dôležitú úlohu. Majú napríklad právomoci schvaľovať projekty v surovinovom hospodárstve a priemysle a zároveň vykonávať nad nimi dohľad. Pridaná hodnota a zamestnanosť spojená s ťažbou surovín sa lokalizujú. To isté platí mimochodom aj pri výskumných a vývojových zámeroch.

Ako politička zo Sárska, ktoré je regiónom s dlhoročnou baníckou tradíciou, považujem za veľmi dôležité najmä to, že práve bývalé a ešte stále aktívne banské regióny disponujú know-how potrebným na ťažbu surovín, ktoré by sa malo aj v budúcnosti ďalej využívať. Určite nie je v súčasnosti ľahké znovu začať povrchovú alebo podzemnú ťažbu surovín, keďže rastie odpor miestnych obyvateľov. Preto musíme osvetou a informovaním dosiahnuť väčšiu akceptáciu verejnosťou. Podľa možnosti treba zabrániť nepriaznivým účinkom na životné prostredie alebo ich minimalizovať.

Aké ponaučenie si môžeme zobrať z pandémie COVID-19 a mesiacov odstavenia hospodárstva, ktoré odhalili zraniteľnosť určitých kľúčových priemyselných odvetví?

Kríza spôsobená pandémiou COVID-19 ukázala, že Európa je v oblasti kritických surovín vo veľkej miere odkázaná na mimoeurópskych dodávateľov a že prerušenie dodávok môže mať negatívny vplyv na priemyselné hodnotové reťazce a iné odvetvia. Kritické suroviny sú potrebné v mnohých kľúčových európskych priemyselných odvetviach, ako je automobilový, oceliarsky, letecký a kozmický priemysel, odvetvie IT a obnoviteľných zdrojov energie, ale aj zdravotníctvo. Perspektívne výrobky a technológie, napríklad v oblasti elektromobility, digitalizácie, priemyslu 4.0 a transformácie energetiky menia a zvyšujú dopyt po surovinách. Musíme si uvedomiť, že Európsku zelenú dohodu nebude možné zrealizovať bez použitia kritických surovín.

Kontext

V septembri 2020 Európska komisia oznámila akčný plán pre kritické suroviny . Od roku 2020 je 30 surovín klasifikovaných ako kritických vrátane viacerých takých, ktoré nadobúdajú čoraz väčší význam v energetike, ako je lítium a kobalt. V roku 2011 to bolo len 14 surovín. Zoznam a ďalšie informácie o týchto surovinách nájdete na tomto odkaze .

Okrem toho Európska komisia minulý rok vytvorila Európsku alianciu pre suroviny (ERMA), aby spojila priemysel, členské štáty a občiansku spoločnosť s cieľom zmenšiť závislosť Európy od obstarávania kritických surovín z tretích krajín.

Kontakt

Tobias Kolonko

tel.: +32 2 282 2003

tobias.kolonko@ext.cor.europa.eu

Zdieľať :