Zmluvné strany Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) prijali v sobotu 15. decembra súbor parížskych pravidiel, čo predstavuje nevídaný výsledok pri úsilí spoločne riešiť problematiku zmeny klímy na globálnej úrovni. Ide o súbor pravidiel a usmernení určených na zavedenie Parížskej dohody do praxe už od roku 2020. Jeho súčasťou je aj financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy, jej zmierňovanie a adaptáciu na ňu, ako aj rámec transparentnosti.

V súbore parížskych pravidiel „sa zmluvné strany vyzývajú, aby pri príprave svojich vnútroštátne stanovených príspevkov a vo svojom úsilí o zlepšenie vykonávania pred rokom 2020 a zvýšenia ambícií zohľadnili výsledky dialógov talanoa .“ Za zahrnutie tohto bodu do súboru parížskych pravidiel sa zasadzoval Cor Lamers (NL/EĽS), predseda komisie ENVE vo VR a primátor mesta Schiedam , ktorý ho obhajoval aj pred predsedníctvom COP 23 a COP 24 12. decembra na záverečnom rokovaní v rámci dialógov talanoa .

Súbor parížskych pravidiel ako konkrétny pozitívny výsledok z hľadiska miest a regiónov na celom svete tak otvára priestor pre posilnené viacúrovňové riadenie v oblasti klímy. Požaduje sa v ňom totiž, aby vlády jednotlivých štátov spolupracovali s miestnymi a regionálnymi orgánmi pri koncipovaní ich vnútroštátne stanovených príspevkov, ako aj stratégií a akčných plánov v oblasti klímy. Medzi príspevky dialógov talanoa, ktoré majú podľa súboru parížskych pravidiel vlády jednotlivých štátov zohľadniť, patrí aj požiadavka VR, „aby sa miestni a regionálni aktéri stali neoddeliteľnou súčasťou tvorby politiky v oblasti klímy a pri realizácii vnútroštátne stanovených príspevkov.“

Ako uviedol prvý podpredseda VR Markku Markkula (FI/EĽS) , „hoci je zrejmé, že vlády jednotlivých krajín na celom svete nedokázali dostatočne zintenzívniť svoje ambície v oblasti klímy, dohoda z Katovíc predstavuje medzník v našom spoločnom úsilí zvíťaziť v boji proti globálnemu otepľovaniu. Preto nesmieme podceniť veľký úspech, ktorým je skutočnosť, že sme sa dohodli na spoločných usmerneniach na vykonávanie Parížskej dohody. Takisto sa nesmieme uspokojiť s tým, že sa budeme snažiť urýchlene zriadiť trhové mechanizmy a prispôsobené mechanizmy financovania, ktoré prispievajú k znižovaniu celosvetových emisií. Niet pochýb o tom, že názory miestnych a regionálnych orgánov majú v rámci medzinárodných rokovaní o klíme čoraz väčšiu váhu. Na COP 21 sa prvýkrát výslovne uznalo, že mestá a regióny zohrávajú v boji proti zmene klímy rozhodujúcu úlohu. Tri roky nato je zmluvným stranám v súbore parížskych pravidiel adresovaná výzva, aby väčšmi zapojili miestnych a regionálnych aktérov do koncipovania a realizácie svojich stratégií v oblasti klímy. Toto považujeme za jednoznačný úspech a veríme, že účinná viacúrovňová spolupráca sa bude počas vykonávania Parížskej dohody postupne zlepšovať.“

Cor Lamers (NL/EĽS), predseda komisie ENVE vo VR a primátor mesta Schiedam , v tejto súvislosti vyhlásil: „Európsky výbor regiónov so záujmom očakáva užšiu spoluprácu so zmluvnými stranami podľa vzoru dialógov talanoa, a to v záujme vytvoriť pevnejšie partnerstvo pre viacúrovňovú činnosť a jeho zohľadnenie v budúcich rozhodnutiach. Očakávame, že súbor parížskych pravidiel prispeje k zapojeniu miestnych a regionálnych samospráv do koncipovania vnútroštátne stanovených príspevkov, predovšetkým v súvislosti s najbližším celosvetovým hodnotením opatrení v oblasti klímy v roku 2019. Musíme sa ešte dohodnúť na vytvorení spravodlivých a flexibilných trhov s uhlíkom, aby sa emisie skleníkových plynov znížili nákladovo efektívnym spôsobom, a na preskúmaní možnosti zavedenia daní z CO ₂ , ktoré by investorov a spotrebiteľov motivovali k voľbe nízkouhlíkových možností. Spoločne môžeme maximalizovať potenciál veľmi potrebného prechodu na čistú energiu. Prostredníctvom hlavných iniciatív, ako je Globálny dohovor primátorov a starostov , bude miestna a regionálna úroveň naďalej presadzovať náročnejšie ciele v oblasti klímy a snažiť sa o ich realizáciu.“

Andrew Cooper (UK/EA), poslanec zastupiteľstva okresu Kirklees v Spojenom kráľovstve a spravodajca stanoviska VR na tému Riadenie v oblasti klímy po roku 2020 , pri tejto príležitosti poznamenal: „Vítame priamu výzvu adresovanú zmluvným stranám, aby zohľadnili návrhy predložené v rámci dialógov talanoa, pretože sa tým otvára priestor pre prínos miestnej a regionálnej úrovne pri príprave národných prehľadov, stratégií a akčných plánov v oblasti klímy. Stojíme však pevne za našou požiadavkou, aby boli oficiálne začlenené aj regionálne a miestne stanovené príspevky. Vďaka tomu by sa zabezpečilo, že miestni a regionálni aktéri budú neoddeliteľnou súčasťou tvorby a vykonávania politík v oblasti klímy, a to vrátane prípravy a vykonávania vnútroštátne stanovených príspevkov.“

Výzva, aby regionálne a miestne stanovené príspevky dopĺňali vnútroštátne stanovené príspevky obsiahnuté v súbore parížskych pravidiel, má viacero cieľov: zveriť mestám a regiónom oficiálnu úlohu pri vykonávaní Parížskej dohody, zvýšiť zodpovednosť miestnych a regionálnych samospráv v rámci opatrení na ochranu klímy, zvýšiť presnosť údajov v celosvetovom hodnotení a prispieť k preklenutiu súčasných rozdielov v oblasti emisií .

Najbližšie celosvetové hodnotenie opatrení v oblasti klímy sa plánuje v roku 2019. Celosvetové hodnotenie slúži na posúdenie spoločného pokroku pri realizácii Parížskej dohody a jej dlhodobých cieľov. Zohľadňuje sa v ňom zmierňovanie, adaptácia, financovanie a podpora vykonávania.

Mestá produkujú 70 % emisií skleníkových plynov na svete, pričom miestne samosprávy sú zodpovedné za viac než 70 % opatrení na zmiernenie zmeny klímy a až 90 % opatrení na prispôsobenie sa zmene klímy.

V záujme stimulácie opatrení v oblasti klímy v mestských oblastiach sa fórum stáleho výboru pre financovanie Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy v roku 2019 zameria na financovanie opatrení v oblasti klímy a udržateľné mestá.

Delegátom konferencie COP 24 sa nepodarilo dohodnúť na celosvetových pravidlách trhových mechanizmov, ako sú napr. trhy s uhlíkom, ktoré sú nástrojom na obmedzenie nákladov znižovania emisií. Rokovania o zavedení trhových mechanizmov budú pokračovať aj v nasledujúcom roku, pričom na konferencii COP 25, ktorá sa uskutoční 11. až 22. novembra 2019 v Čile, by sa mali prijať celosvetové usmernenia.

Súvislosti

Členmi delegácie VR na COP 24 boli: Markku Markkula (FI/EĽS) , prvý podpredseda VR a predseda mestského zastupiteľstva mesta Espoo, Cor Lamers (NL/EĽS) , predseda komisie ENVE vo VR a primátor mesta Schiedam, Valter Flego (HR/ALDE) , druhý podpredseda komisie ENVE vo VR a župan Istrijskej župy, Andrew Cooper (UK/EA) , koordinátor skupiny EA v komisii ENVE vo VR, spravodajca stanoviska VR o riadení v oblasti klímy po roku 2020 a poslanec zastupiteľstva okresu Kirklees v Spojenom kráľovstve, Marco Dus (IT/SES) , spravodajca stanoviska o financovaní opatrení v oblasti klímy a poslanec mestského zastupiteľstva Vittorio Veneto , Sirpa Hertell (FI/EĽS) , spravodajkyňa stanoviska VR o stratégii EÚ na prispôsobenie sa zmene klímy a členka mestského zastupiteľstva mesta Espoo, Andres Jaadla (EE/ALDE) , koordinátor skupiny ALDE v komisii ENVE vo VR a poslanec mestského zastupiteľstva mesta Rakvere, Daiva Matonienė (LT/EKR) , koordinátorka skupiny EKR v komisii ENVE vo VR a poslankyňa mestského zastupiteľstva mesta Šiauliai, a  André Van De Nadort (NL/SES) , koordinátor skupiny SES v komisii ENVE vo VR a primátor mesta Weststellingwerf.

Zhrnutie najdôležitejších aktivít a vyhlásení členov delegácie VR na konferencii COP 24 je k dispozícii na tomto odkaze .

 Kliknutím na tento odkaz sa Vám otvorí fotoalbum delegácie VR na COP 24.

 Politické posolstvá VR a jeho delegácia na COP 24

 Brožúra COP 24 s najlepšími postupmi

 Regionálne a miestne stanovené príspevky

 Vyslanci Dohovoru primátorov a starostov VR

Dialógy talanoa spustilo minulý rok fidžijské predsedníctvo COP 23 ako celosvetový facilitačný rámec pre dialóg s cieľom vyhodnotiť kolektívne úsilie v boji proti zmene klímy, ktoré vyvíjajú miestne a regionálne samosprávy, občianska spoločnosť a podniky v záujme lepšieho rozhodovania o klíme na úrovni OSN.

Súbor parížskych pravidiel obsahuje podrobné pravidlá a usmernenia týkajúce sa vykonávania tejto prelomovej celosvetovej dohody z roku 2015 a vzťahuje sa na všetky kľúčové oblasti vrátane transparentnosti, financovania, zmierňovania a adaptácie. Medzi hlavné závery konferencie COP 24 patrí:

 historicky prvý univerzálny systém, pomocou ktorého môžu zmluvné strany sledovať a nahlasovať pokrok týkajúci sa opatrení v oblasti klímy, čo poskytuje flexibilitu krajinám, ktoré to skutočne potrebujú. To bude všetky zmluvné strany motivovať, aby postupne zlepšovali svoje postupy a informovali o dosiahnutom pokroku na základe jasných a porovnateľných podmienok,

 dobrý, konsenzuálny výsledok v otázkach adaptácie. Zmluvné strany majú teraz k dispozícii usmernenia a register na informovanie o svojich opatreniach týkajúcich sa adaptácie na dôsledky zmeny klímy,

 pokiaľ ide o globálne hodnotenie, zmluvné strany sú vyzvané, aby pravidelne analyzovali svoj pokrok a náročnosť svojich cieľov na základe najnovších dostupných vedeckých poznatkov,

 vďaka rozhodnutiam o financovaní a technológiách máme v súčasnosti k dispozícii spoľahlivý balík, ktorý podľa EÚ bude pre našich partnerov predstavovať záruku, pokiaľ ide o náš záväzok vo vzťahu k trvalej globálnej solidarite a podpore ( EK ).

Tlačová správa z COP 24 UNFCCC je k dispozícii na tomto odkaze .