V tomto rozhovore Guillaume Cros (FR/Zelení) , spravodajca návrhu stanoviska o agroekológii, ktorého prijatie je naplánované na 3. februára 2021 na plenárnom zasadnutí Európskeho výboru regiónov , odpovedá na štyri otázky týkajúce sa environmentálneho a sociálneho prístupu zameraného na poľnohospodárstvo v prírode a nie proti nej. V súvislosti s budúcou spoločnou poľnohospodárskou politikou (SPP) sa podpredseda zastupiteľstva regiónu Occitanie – Pyrénées – Méditerrané okrem iného zasadzuje za kvantitatívne európske environmentálne ciele, ktoré budú pre členské štáty záväzné, a za vyčlenenie minimálne 30 % prostriedkov členských štátov na ekologické opatrenia.

Odhalila pandémia COVID-19 slabé stránky nášho globalizovaného poľnohospodárskeho a potravinového systému a poukázala na význam potravinovej bezpečnosti? V štúdii amerického ministerstva poľnohospodárstva z jesene minulého roka sa uvádza, že uplatňovanie stratégie „z farmy na stôl“ by v EÚ zapríčinilo prudký pokles poľnohospodárskej výroby. Spôsobí agroekológia nedostatok potravín?

Hoci sa proti agroekológii často používa tento argument ohrozenia zásobovania potravinami, z nedávnej práce Inštitútu udržateľného rozvoja a medzinárodných vzťahov (IDDRI) vyplýva, že do roku 2050 bude vďaka postupnej agroekologickej transformácii, integrácii chovu hospodárskych zvierat, pestovania plodín a stromov s cieľom dosiahnuť nulové emisie CO ₂ možné nasýtiť celú európsku populáciu. Na celosvetovej úrovni správa OSN uverejnená v marci 2011 takisto ukázala, že použitím ekologických výrobných postupov by malí poľnohospodári mohli len za 10 rokov zdvojnásobiť produkciu potravín v zraniteľných regiónoch. Keďže koronavírusová kríza odhalila slabé stránky nášho globalizovaného poľnohospodárskeho a potravinového systému, agroekológia, ktorá ide ruka v ruke s rozvojom „miestnych potravinových systémov“, musí Európe umožniť zabezpečiť dodávky potravín v krátkodobom i dlhodobom horizonte a zachovanie našich výrobných prostriedkov, napríklad pôdy, vodných zdrojov a biodiverzity.

Návrhy Európskej komisie, Európskeho parlamentu a Rady EÚ týkajúce sa budúcej SPP sú ostro kritizované za to, že nie sú v súlade s cieľmi zelenej dohody a stratégie „z farmy na stôl“ . Pokiaľ ide o budúcnosť SPP, o ktorej sa v súčasnosti diskutuje, čo navrhujete na zosúladenie ekonomickej rentability poľnohospodárskych podnikov s cieľmi EÚ v oblasti klímy a životného prostredia?

Európska únia si svojou zelenou dohodou, stratégiou „z farmy na stôl“ a stratégiou v oblasti biodiverzity stanovila také environmentálne a klimatické ciele, ktoré si vyžadujú systémovú transformáciu poľnohospodárskej výroby a potravinových systémov. Agroekológia týmto cieľom zodpovedá a zabezpečuje aj lepšiu rentabilitu poľnohospodárskych podnikov (ako sa to zdôrazňuje v  analytickej správe francúzskej vlády o hospodárskej a environmentálnej výkonnosti agroekológie z augusta 2020 ).

Budúca SPP, o ktorej sa rokuje, preto musí podporovať tento nevyhnutný prechod z poľnohospodárstva na agroekológiu. Na tento účel odporúčam najmä to, aby sa do nariadenia o národných strategických plánoch zahrnuli kvantifikované spoločné európske environmentálne ciele, ktoré budú pre členské štáty záväzné, aby sa minimálne 30 % platieb členských štátov vyčlenilo na ekologické opatrenia a aby podpora investícií do poľnohospodárskych podnikov bola predmetom environmentálneho auditu. Okrem týchto regulačných opatrení je potrebné regionálnym aktérom poskytnúť metodologickú podporu, aby sa im pri mobilizácii rôznych dobrovoľných opatrení podľa SPP pomohlo zohľadňovať agroekologický prístup.

Európsky výbor regiónov považuje za nevyhnutné zachovať poľnohospodárstvo vo všetkých regiónoch, aby sa zachovala živá vidiecka štruktúra a podporila územná súdržnosť. Ako nám môže agroekológia pomôcť dosiahnuť tento cieľ?

Agroekológia ide ruka v ruke s lokálnejšou stravou, ktorá tak zvýhodňuje každé územie. Navyše navrhujem, aby sa znížila DPH na ekologické, miestne a sezónne výrobky, zaviedli stravné poukážky na miestne výrobky a zabezpečil veľký podiel ekologických, miestnych a sezónnych výrobkov v stravovacích zariadeniach. Týmito opatreniami sa podporí rozvoj agroekologických podnikov a remeselných spracovateľských prevádzok vo všetkých územných celkoch, čím sa na vidieku podporí aj zamestnanosť. Agroekológia, ktorá si vyžaduje menší kapitál (mechanizácia, vstupy, pôda atď.), by navyše zastavila zánik roľníckeho poľnohospodárstva v krajinách, v ktorých je stále dôležité. Všetkým krajinám EÚ by takisto umožnila rozprúdiť poľnohospodárstvo a život na vidieku s pozitívnym sociálnym a environmentálnym vplyvom.

Vo svojom stanovisku viackrát uvádzate, že agroekológia ide ruka v ruke s malými a strednými poľnohospodárskymi podnikmi. Prečo by veľké poľnohospodárske podniky neboli schopné rozvíjať agroekológiu?

Agroekológia nemá len technicko-agronomický rozmer, ale aj sociálny a územný. Veľké poľnohospodárske podniky, ktoré výrazne rástli vďaka neobmedzenej podpore z SPP, sú nielen púšťou z hľadiska biodiverzity, ale sú aj sociálnou púšťou, na ktorej zanikli verejné služby i zamestnanosť, ako to vidíme v takzvaných „veľkopestovateľských“ regiónoch. Agroekológia ide ruka v ruke so sieťou malých a stredných poľnohospodárskych podnikov, s diverzifikovanými plodinami a stredne veľkými pozemkami. V časoch európskej stratégie „z farmy na stôl“ a stratégie v oblasti biodiverzity už nie sú relevantné úspory z rozsahu súvisiace s podporou z SPP, ktorou sa uprednostňujú veľké podniky, a s nahradením práce ropnými výrobkami a chémiou.

Súvislosti:

Guillaume Cros je aj spravodajcom dvoch stanovísk Európskeho výboru regiónov na tému Spoločnej poľnohospodárskej politiky:

Reforma SPP , stanovisko prijaté v decembri 2018

Budúcnosť SPP po roku 2020 , stanovisko prijaté v júli 2017

Kontakt: pressecdr@cor.europa.eu