Bývalí predsedovia výboru 

Február 2020: za predsedu výboru bol zvolený Apostolos Tzitzikostas (EĽS), predseda regiónu Stredné Macedónsko v Grécku. V príhovore pred 329 členmi výboru predseda predstavil tri hlavné priority svojho funkčného obdobia: „Po prvé, Európska únia musí slúžiť svojim obyvateľom a musí byť prítomná tam, kde žijú, teda v ich obciach, mestách a regiónoch. Musíme podporovať územnú súdržnosť, inovácie, podnikanie, a zároveň nájsť dôveryhodné riešenia na riadenie migrácie, ktorých základom bude solidarita. Po druhé, je dôležité, aby regióny, mestá a obce chápali hlboké zmeny, ku ktorým v súčasnosti dochádza v kontexte ekologickej, digitálnej a demografickej revolúcie, a aby na ne reagovali. A napokon, ak chceme priblížiť Európu jej obyvateľom, musíme posilniť európsku demokraciu. To znamená, že v centre pozornosti musia byť regióny, mestá a obce.“

Júl 2017: za predsedu výboru bol zvolený Karl-Heinz Lambertz (SES, BE), člen belgického senátu zastupujúci nemecké spoločenstvo. Karl-Heinz Lambertz je členom VR od roku 2001 a v rokoch 2011 – 2015 bol predsedom skupiny SES vo VR. Od roku 2000 je členom Kongresu miestnych a regionálnych samospráv pri Rade Európy.

Február 2015: za predsedu výboru bol zvolený Markku Markkula, člen helsinskej regionálnej rady a predseda komisie pre územné plánovanie mesta Espoo. V rokoch 1995 – 2003 bol poslancom fínskeho parlamentu. Pracoval v dvoch stálych parlamentných výboroch: vo výbore pre vedu, vzdelávanie a kultúru a vo výbore pre budúcnosť. Ako poslanec parlamentu sa zapájal aj do medzinárodných aktivít, okrem iného predsedal rade Európskej parlamentnej siete pre hodnotenie technológií (EPTA).

Jún 2014: za predsedu výboru bol zvolený Michel Lebrun, poslanec zastupiteľstva obce Viroinval (Belgicko). V roku 1970 dokončil štúdium filozofie a literatúry na Katolíckej univerzite v Louvain. Jeho politická kariéra sa začala v roku 1977, keď bol zvolený za zástupcu starostu obce Viroinval. V rokoch 1992 až 1999 bol ministrom pre vysokoškolské vzdelávanie, výskum a medzinárodné vzťahy vo francúzskom spoločenstve a neskôr ministrom pre plánovanie, infraštruktúru, dopravu a telekomunikácie vo valónskej vláde.

Júl 2012: za predsedu výboru bol zvolený Ramón Luis Valcárcel Siso, predseda autonómneho spoločenstva Murcia. Po ukončení štúdia na Filozofickej fakulte Univerzity v Murcii vyučoval dejiny umenia, pričom sa venoval výskumu zameranému na umenie a dejiny regiónu Murcia. V prejave, ktorý predniesol v pléne, označil sa svoje priority prebiehajúce rokovania o viacročnom finančnom rámci na roky 2014 – 2020, novú fázu štrukturálnych fondov a Európsku územnú spoluprácu.

Február 2010: za predsedníčku výboru bola 10. februára 2010 zvolená Mercedes Bresso, poslankyňa zastupiteľstva regiónu Piemonte, ktorá bola v tejto funkcii potvrdená 9. júna 2010. Predsedníčka Bresso vo svojom prejave zdôraznila, že miestne a regionálne samosprávy môžu pre Európu slúžiť ako príklad v mnohých oblastiach: „V krízových časoch stoja v prvej línii a odjakživa sú skutočným zdrojom hospodárskej, sociálnej a environmentálnej inovácie.“ Mercedes Bresso je doposiaľ jedinou ženou, ktorá predsedala VR.

Február 2008: za predsedu výboru bol zvolený Luc Van den Brande, senátor belgického parlamentu a člen VR (EĽS/BE) už od jeho vzniku. Vo svojom prejave pred plénom vyhlásil: „Musíme sa zbaviť hierarchickej štruktúry vo forme pyramídy, v rámci ktorej stojí Európska únia nad členskými štátmi, členské štáty nad regiónmi a regióny nad mestami a obcami.“

Február 2006: za predsedu výboru bol zvolený Michel Delebarre, starosta mesta Dunkerque (región Nord-Pas de Calais) a poslanec francúzskeho parlamentu Vo svojom príhovore uviedol, že si želá, aby sa Výbor regiónov stal skutočne politickým európskym zhromaždením, ktoré by mohlo pomôcť obnoviť diskusiu o Európe, pričom za jednu z kľúčových priorít VR označil Lisabonskú stratégiu.

Február 2004: za predsedu výboru bol zvolený Peter Straub, predseda Krajinského snemu spolkovej krajiny Bádensko-Württembersko (Nemecko). Jeho hlavnými cieľmi boli okrem iného posilnenie medziinštitucionálnych vzťahov a zvyšovanie povedomia občanov nových členských štátov o práci výboru.

Február 2002: za predsedu výboru bol zvolený Sir Albert Bore, predseda zastupiteľstva mesta Birmingham. Na svoje funkčné obdobie si stanovil dve hlavné priority: zabezpečiť, aby regionálna politika zostala ústrednou hnacou silou agendy EÚ, a odstrániť tzv. demokratický deficit, v dôsledku ktorého sa širšia verejnosť cíti vylúčená z rozhodovacieho procesu EÚ.

Február 2000: za predsedu výboru bol zvolený Jos Chabert, minister pre verejné práce a dopravu vo vláde regiónu Brusel – hlavné mesto. Zasadzoval sa za to, aby výbor nadviazal užšie vzťahy s Európskym parlamentom a Radou ministrov, a žiadal, aby sa kládol väčší dôraz na politické stanoviská a menší na stanoviská technického charakteru. Stanovil päť politických priorít: v oblasti zamestnanosti, mestskej politiky, európskeho občianstva, životného prostredia a rozširovania.

Február 1998: za predsedu výboru bol zvolený Manfred Dammeyer, minister pre spolkové a európske záležitosti spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko (Nemecko). Zasadzoval sa za väčšiu autonómiu regiónov, federálnych štátov alebo provincií pri riadení štrukturálnych fondov, ako aj za konkurencieschopnejšiu poľnohospodársku politiku EÚ. Zhromaždenie ratifikovalo návrh predsedníctva týkajúci sa zmeny počtu, zloženia a kompetencií komisií VR, aby mohli účinnejšie zvládať nové oblasti zodpovednosti, ktoré výboru pribudli na základe Amsterdamskej zmluvy.

Marec 1996: za predsedu výboru bol zvolený Pasqual Maragall I Mira, starosta Barcelony. Zaviazal sa, že sa zameria na vytvorenie transparentnej a legitímnej vnútornej organizácie a na získanie inštitucionálneho postavenia pre VR.

Marec 1994: za prvého predsedu výboru bol zvolený Jacques Blanc, predseda zastupiteľstva regiónu Languedoc-Roussillon. Prvým podpredsedom sa stal Pasqual Maragall I Mira (SES/ES).