Vzhľadom na pretrvávajúce dôsledky záplav, veľkých horúčav a zemetrasení na miestne spoločenstvá v celej Európe by mala Európska únia aj naďalej výrazne investovať do opatrení na znižovanie rizika katastrof a zmeny klímy. Táto výzva odznela na konferencii, ktorú pred Medzinárodným dňom znižovania rizika katastrof spoločne zorganizovala Organizácia Spojených národov a zhromaždenie EÚ združujúce miestnych a regionálnych politikov.

Vo svojich príhovoroch na spoločnom podujatí sa osobitný predstaviteľ generálneho tajomníka OSN pre znižovanie rizika katastrof Robert Glasser, predseda Európskeho výboru regiónov (VR) – zhromaždenia EÚ združujúceho miestne a regionálne orgány – Karl-Heinz Lambertz a komisárka EÚ pre regionálnu politiku Corina Crețu zhodli na tom, že zmena klímy umocňuje extrémne výkyvy počasia na celom kontinente vytvárajúc tak tlak na kritické infraštruktúry a systémy v Európe, čo si bude vyžadovať ďalšie investície zamerané na znižovanie rizika katastrof.

„Katastrofa môže mať rôzne podoby, avšak zmena klímy má jednoznačne zásadný dosah. Počasie a klíma rozhodujú o rozložení rizika tak, ako nikdy predtým, a sú príčinou 90 % všetkých veľkých zaznamenaných katastrof,“ uviedol osobitný predstaviteľ Robert Glasser, ktorý vedie Úrad OSN pre znižovanie rizika katastrof (UNISDR).

„Máme však aj dobré správy,“ pokračoval osobitný predstaviteľ OSN Glasser. „Európa ukázala, že úmrtiam spôsobeným katastrofami sa dá predísť. Vďaka včasnému varovaniu a lepšej pripravenosti je v Európe v dôsledku záplav a horúčav menej obetí na životoch. Európa prijala sendaiský rámec pre znižovanie rizika katastrof, ktorý predstavuje globálny plán na obmedzenie strát spôsobených katastrofami. Očakávame, že sa v tomto regióne zvýši počet krajín, ktoré do roku 2020 zavedú na národnej a miestnej úrovni plány na zníženie strát spôsobených katastrofami, pričom EÚ musí v tomto smere zohrávať významnú úlohu.“

„Rovnako ako Európsky výbor regiónov naliehavo vyzývame regióny a mestá, aby vypracovali stratégie na zníženie rizika katastrof,“ dodal Glasser. „Chceli by sme, aby miestne orgány posilnili svoje kapacity a získali potrebné finančné prostriedky, najmä na zlepšenie infraštruktúry. Do kampane UNISDR zameranej na zvyšovanie odolnosti miest (Making Cities Resilient) sa doteraz aktívne zapojilo približne 600 miestnych samospráv na celom kontinente, ktoré prijímajú nevyhnutné kroky na obmedzenie rizika katastrof.“

Predseda Lambertz, ktorý je na čele VR od júla 2017, vyhlásil: „Európska únia je odhodlaná byť aj naďalej lídrom v oblasti ochrany klímy a mala by byť priekopníkom pri presadzovaní opatrení na zníženie rizika prírodných ohrození, z ktorých sa mnohé zintenzívňujú v dôsledku zmeny klímy. Medzinárodný deň znižovania rizika katastrof nám pripomína, že EÚ musí ešte urobiť veľa na to, aby sa obmedzil dosah záplav, horúčav a zemetrasení. Tým, že politika súdržnosti využíva regionálne fondy EÚ na boj proti zmene klímy a prípravu na katastrofy, je skutočne európskou politikou zvyšovania odolnosti. Keďže sa začína diskutovať o rozpočte EÚ na obdobie po roku 2020, musíme podotknúť, že je aj naďalej potrebná silná a flexibilná politika súdržnosti EÚ, v rámci ktorej by boli vyčlenené finančné prostriedky na pomoc mestám a regiónom pri prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo, výstavbe novej infraštruktúry odolnej voči katastrofám a budovaní kapacít na rýchlu obnovu v prípade katastrofy.“

V Európe sú záplavy tradične najväčším prírodným nebezpečenstvom. OSN predpokladá, že do roku 2050 sa frekvencia závažných záplav v Európe zdvojnásobí. Veľké horúčavy sa stávajú pomerne bežným javom, pričom jedna vlna horúčav v roku 2015 si len vo Francúzsku vyžiadala 3 275 obetí na životoch. Pri zemetraseniach v Taliansku zahynulo za uplynulých 50 rokov každoročne v priemere 100 ľudí, pričom hospodárske náklady sa odhadujú na tri miliardy EUR ročne. Okrem toho môžu zemetrasenia vyvolať aj cunami v mnohých častiach južnej Európy, od Lisabonu po Cyprus.

Komisárka Crețu vo svojom príhovore podotkla, že „ku katastrofe môže dôjsť hocikedy a hocikde a náš život sa tým môže v priebehu jednej minúty od základov zmeniť. Prírodné katastrofy v celej Európe spôsobili od roku 2005 škody vo výške viac než 100 miliárd EUR. Dnešná konferencia venovaná riadeniu rizika katastrof má preto zásadný význam. EÚ pomáha svojim mestám lepšie sa pripraviť. Len v rámci samotnej politiky súdržnosti je v tomto finančnom období vyčlenených osem miliárd EUR na adaptácia na zmenu klímy a predchádzanie rizikám. Avšak kľúčový význam má výmena skúseností, najmä pokiaľ ide o prevenciu a pripravenosť. Ak budú mestá navzájom komunikovať, bude Európa bezpečnejšia a silnejšia.“

Prírodné katastrofy postihli v roku 2016 vyše 445 miliónov ľudí na celom svete. Z predbežných údajov medzinárodnej databázy týkajúcej sa katastrof EM-DAT vyplýva, že v prvom štvrťroku 2017 zasiahlo 149 katastrof v 73 krajinách ďalších 80 miliónov ľudí. Podľa odhadov Svetovej banky stoja katastrofy svetovú ekonomiku približne 520 miliárd USD (442 miliárd EUR) ročne.

Sendaiský rámec pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030, ktorý riadi UNISDR, je súčasťou širšieho rozvojového programu OSN a premietol sa aj do cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030. Sendaiský rámec má dobrovoľný charakter: k dnešnému dňu sa do iniciatívy UNISDR na zvyšovanie odolnosti miest Making Cities Resilient organizovanej zdola nahor v spolupráci s miestnymi orgánmi verejnej správy zapojilo 3 678 obcí. Európsky výbor regiónov a UNISDR podpísali v roku 2016 päťročný akčný plán s cieľom zvýšiť počet miest a regiónov EÚ, ktoré podnikajú opatrenia na zmiernenie dosahu prírodných katastrof.

Poznámka pre redaktorov:

VR prijal 11. októbra stanovisko vypracované z vlastnej iniciatívy na tému Európska politika pre sanáciu budov a infraštruktúry v záujme seizmickej odolnosti. Jeho spravodajcom je Vito Santarsiero (IT/SES), člen regionálneho zastupiteľstva regiónu Basilicata. V marci 2017 poslal výbor rozhodujúcim orgánom EÚ na zváženie svoje odporúčania k Akčnému plánu pre Sendaiský rámec pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030. Autorom stanoviska je Adam Banaszak (PL/EKR), podpredseda regionálneho parlamentu Kujavsko-pomoranského vojvodstva.

V máji 2017 sa predseda, prvý podpredseda a vedúci predstavitelia piatich politických skupín vo VR zúčastnili na prieskumnej služobnej ceste v talianskych regiónoch Umbria, Lazio, Abruzzo a Marche, aby sa osobne presvedčili o rozsahu škôd spôsobených zemetraseniami. Z ich návštevy je k dispozícii videoreportáž.

Organizácia Spojených národov vyhlásila v roku 1989 Medzinárodný deň znižovania rizika katastrof, ktorý je stanovený na 13. októbra, v snahe podporiť na celom svete kultúru znižovania rizika katastrof vrátane opatrení na predchádzanie katastrofám, zmierňovanie ich následkov a pripravenosť na ne.

V roku 1999 OSN schválila Medzinárodnú stratégiu na zmiernenie následkov katastrof a zriadila Úrad OSN pre znižovanie rizika katastrof (UNISDR), ktorý funguje ako sekretariát. Najnovším krokom je Sendaiský rámec pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030. Má sedem globálnych cieľov: znížiť počet úmrtí, vplyv ľudskej činnosti, hospodárske straty a škody spôsobené prírodnými hrozbami a zvýšiť medzinárodnú spoluprácu, výmenu informácií a počet národných a miestnych stratégií na znižovanie rizika katastrof. Zameriava sa na štyri prioritné opatrenia: poznať problematiku rizika katastrof, posilniť riadenie, zvýšiť investície zamerané na odolnosť a zvýšiť pripravenosti na katastrofy. Ako súčasť svojej kampane na zvyšovanie odolnosti miest Making Cities Resilient UNISDR zaviedol súbor nástrojov zameraných na urýchlenie činnosti samospráv vrátane politických usmernení a nástrojov na posudzovanie rizika.

Kontakty:

Andrew Gardner, Európsky výbor regiónov, andrew.gardner@cor.europa.eu, +32 473 843 981

Rosalind Cook, Úrad OSN pre znižovanie rizika katastrof , rosalind.cook@un.org, +32 2 2904 953